"Tak tu máme konečne jar," hovorili si ľudia a sneh zo včerajšej sneženice zmizol tak rýchlo, ako sa objavil. A na dvore nestál snehuliak a vedľa neho nerástla snežienka. A nikto nevedel prečo. Lebo nikto, ba dokonca ani snežienka a snehuliak nezbadali, že nie sú zo skla, ani zo snehu - ale z nehy. Nikto - okrem pána Jonatána, ktorý vedel, že snehuliak aj snežienka sú teraz tam, kam patria - v krajine snežienok a snehuliakov - v krajine snežnosti.