– Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde si ich uviažeš, tam sa stretneme. To bude znamenie. Táto jej pevnosť, rozhodnosť a presvedčivosť ma strhúvali a bol by som hneď v tej chvíli skočil pre ňu do ohňa. Bol by som sa hneď vtedy chytil sekery a vyrúbal polovičku tejto hory. Okliesnil smreky a nazvážal do mojej mesačnej doliny. Potom narúcal kameňov a položil základy pod dom. Na kamenné základy postavil drevené steny a v dedine kúpil by som na strechu šindľa. Hneď by som sa bol pribral k tomu, ale tuná to nemalo zmyslu, lebo tento kraj bol pre nás plný nebezpečenstva. Musím odísť do svojho rodného kraja, ako to ona povedala, tak múdro a tak sebavedome. Teda odídem ta, a keď splním všetko, čo ona žiada, potom sa vrátim. A prisahal som si, takto sklonený nad ňou, že to všetko dodržím a že sa vrátim s tými troma gaštanovými koňmi, čo bude znamením nášho nového stretnutia. Keď som takto všetko pochopil a prisahal ešte raz na svoju česť, pustila mi golier kabáta. Jej ruky klesli k bokom ako dozreté jablká, ktoré nemajú už čo na jabloni robiť, lebo si odbavili povinnosť.