Editoriál

Filmové umenie sa často označuje ako umenie pohyblivých obrazov. Reflektuje sa tým jeho technologická a zároveň estetická povaha. Filmovým dielam je však pohyb vlastný aj na iných úrovniach. Zmysluplné a úspešné dielo musí byť doslova „v obehu“, musí putovať po krajinách, festivaloch, pohybovať sa v sieťach kín aj na vysielacích vlnách. Dielo pomyselne dobýja nové teritóriá, rozpína sa, expanduje. V každej novo obsadenej kinosále a za každým televíznym prijímačom dochádza k ďalšiemu druhu pohybu, k autorsko-diváckemu dialógu. Dielo prechádza ako správa od tvorcov k prijímateľom a vo forme reakcií naň zas späť od divákov k tvorcom. Tento proces nemusíme spájať len s odovzdávaním filmových obsahov. Predstavme si ho aj ako pohyb investícií: finančné prostriedky sa premieňajú na film, ten sa posúva k divákom, diváci prostriedky vracajú vo forme vstupného, prenájmu či ceny kúpeného nosiča, a tieto investície sa použijú na tvorbu ďalšieho diela, ktoré sa opäť ponúkne divákom... Trajektóriou naznačeného pohybu je kruh. Skúsme geometrickú paralelu rozvinúť a doplniť komplexnejší obraz filmovej výroby v tvare kruhovej obežnice. Spájajú sa na nej body I – investor, A – autor, P – producent, Š – štáb, D – distribútor, V – vysielateľ, O – obecenstvo. Kruh sa roztočí, pokiaľ existujú vstupné investície. Samotný kapitál však neznamená nič, kým v hre nie je autor s kreatívnym potenciálom. Ak sú prostriedky aj autor, ale neexistuje producent schopný manažovať výrobu, pohyb sa zastaví a rovnaké to bude aj v prípade, že producent na výrobu nenájde kvalifikovaný štáb alebo výrobné kapacity. Na prenos hotového diela od tvorcov k divákom je v kruhu potrebná distribúcia, ktorá musí hľadať, aké dielo akým spôsobom ponúknuť akým divákom. Obecenstvo napokon dielo prijíma a posiela finančné aj nefinančné odpovede naň naspäť do obehu. Pokiaľ obecenstvo v kruhu chýba, znamená to nielen programovú chybu systému, ale i znemožnenie celého toku, pretože investor nemá motiváciu investovať, ak nemá víziu návratnosti svojich prostriedkov. Keď sa niektorý z opísaných bodov zasekne, dominovým efektom spôsobí spomalenie alebo zastavenie celku. Opísaná kružnica sa mení na bludný kruh, z ktorého zdanlivo neexistuje cesta von. Animovaná tvorba u nás javí všetky znaky tejto zaseknutej polohy. Čo možno robiť? Možno čakať na dramatické zlepšenie jedného z bodov, ktoré by znovu rozhýbalo celý kolos dopredu. Možno však začať aj pomaly, malými krokmi ozdravovať všetky body systému súčasne. Časopis Homo Felix je nástroj, ktorý môže pomáhať takémuto zlepšovaniu. Na jednej strane sa snaží kultivovať domácu autorskú a divácku základňu. Priestor sa však otvára aj inde – v analýze výrobných a distribučných problémov, ktoré nevyhnutne predchádzajú ich riešeniam. V predkladanom čísle sme sa aj z týchto dôvodov rozhodli zamerať na problém distribúcie. Prinášame charakteristiku základných distribučných kanálov a stratégií vo sfére animovaného filmu. Obraz o aktuálnej situácii doma podávajú štatistiky z distribúcie na Slovensku. Zamýšľame sa, aké systémové kroky môžu viesť k zlepšeniu pozície krátkych animovaných filmov a ponúkame návod, ako nájsť krátkemu filmu distribučného zástupcu. V reportáži približujeme „pôrod“ na našom území nového distribučného formátu – animovaného sitkomu pre dospelých. S ním korešponduje príbeh praotca animákov pre dospelých Ralpha Bakshiho, ktorý do širokej distribúcie priniesol prvé mládeži neprístupné animované filmy. V rozhovore so Signe Baumane nepribližujeme len ďalšiu z osobností postsocialistického bloku, ale aj jej skúsenosti s distribuovaním DVD kolekcie newyorských nezávislých animovaných filmov. Každý z našich čitateľov má svoje miesto v opísanej kruhovej schéme. Niečo k nemu prúdi a niečo posiela ďalej. Veríme, že každý v predkladaných textoch objaví aspoň drobnú inšpiráciu, ako toto prúdenie zdokonaľovať. Autorka: Ivana Laučíková