Román Zločin a trest (1866) sa pokladá za jeden z najvyšších vrcholov diela Fiodora Michajloviča Dostojevského, práve ten z neho urobil hviezdu veľkej svetovej literatúry. Začal ho písať roku 1865 v zahraničí po smrti manželky... Číst víc
Zeptejte se online knihkupce!
Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!
Život je všetkým; činiť na ňom zlo, nech je za ním akákoľvek morálna či sociálna oprávnenosť, je zriedka ospravedlniteľné. Skrývať ho, potierať ho medom alebo ho zavše označovať za akt hrdinstva vie iba niekto, kto nemá svedomie, kto nespoznáva súvis príčiny s následkom. Totižto následok bez príčiny nejestvuje—a rovnako tak nejestvuje ani zločin bez svojho trestu.
A ten, kto nevníma zločin, nevníma trest, hoci ten, čo zločin registruje, si svoj trest skôr či neskôr odpyká. Netreba na to ani putá, ani mreže, ani vynútené násilie; uvedomelým zločincom stačí čas. V tele im odrazu žije parazit, rozkrvavená duša s pokriveným svedomím, ktorá sa prieči, odpudzuje samú seba a postupne oťažieva.
Dostojevskij budoval na predpoklade, že svedomie je duševný tlak a oduševnenie možno dosiahnuť iba mravnou čistotou. Nechajte sa ponoriť do príbehu človeka, ktorý sa pošpinil, a ako ho to od momentu, kedy vraždil, postupne ale isto začalo požierať.
Život je všetkým rovnako daný; nezriedka je však všetkým rovnako odobratý. Hrať sa na smrť je nebezpečná hra.
Písať recenziu na Zločin a trest sa mi zdá byť ako písať recenziu na Bibliu, takže len v skratke. Áno, toto dielo patrí medzi moje najväčšie čitateľské resty. Som rada, že som sa k nemu konečne odhodlala, lebo do literárneho rozhľadu nespochybniteľne patrí.
Snáď však nebude hriech, ak poviem, že až tak sa ma to nedotklo. Možno k tomu prispieva fakt, že obsah knihy mi je dobre známy, ale uznávam, Zločin a trest nie je vysoko hodnotený kvôli akčnému a prekvapivému deju. Mladej babe rozmaznanej súčasnou literatúrou sa ťažko zvyká na tie niekoľkostranové vnútorné monológy, ale aj prehovory postáv v dialógoch, ktoré sú plné drámy, emócií a nedokončených myšlienok. Na druhej strane ma pobavilo, keď som v osobe Porfirija Petroviča našla akéhosi ruského Columba. Na tróne ruskej literatúry u mňa teda stále ostáva Majster a Margaréta.
Ako dieťa som nemala ku knihám vzťah. Niečo som čítala, lebo aj iné decká okolo mňa čítali, ale nútila som sa do toho, nudilo ma to. Potom prišiel Harry Potter a dodnes tvrdím, že nebyť jeho, možno nemám vzťah k čítaniu doteraz. Potom to už išlo akosi samo. Aktuálne už nie len čítam, ale aj veľa píšem, hoci teda nie knihy :). Rada sa o knihách rozprávam, rada si vymieňam dojmy, zdieľam myšlienky.
Současný ODEON navazuje od roku 1999 na tradici někdejšího renomovaného nakladatelství a věnuje se překladovým i domácím autorům. Knihy vycházejí v těchto edicích: Světová knihovna (190 svazků), Knihovna klasiků, Česká řada. Mezi kmenové autory Odeonu patří John Irving, Haruki Murakami, Chuck Palahniuk, Michel Houellebecq, Michael Cunningham či Sofi Oksanen. V České řadě vycházejí například díla Terezy Boučkové a Marka Šindelky. Odeon patří do nakladatelského domu Euromedia Group.
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete mimo jiné sbírat knihomolské odznaky nebo zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Aktivovat čtenářský profil„Jestli je na světě něco, za co by stálo umřít, je určitě lepší zůstat kvůli tomu naživu.“
