Kniha je reedíciou dvoch románov z rokov 1966 a 1967 od známeho slovenského spisovateľa. Vtedy sa posudzovali ako nepříjemná provokácia a nenáležitá kritika vtedajších společenských pomerov.

Váhy – novela (podľa literárnych kritikov polodetektívny horor), v ktorej Jaroš uplatnil surrealistickú formu i metódu v kombinácii s novým románom. Hlavná postava, starec Samuel Puchalla žije so synom a nevestou, ktorí ho nechápu. Osamotený vo svojej izbe vedie sám so sebou meditatívno-kritický rozhovor o živote. Pre domnelú vraždu sa musí vydávať za niekoho iného, musí sa vzdať vlastnej identity. Jedno „Ja“ sa zveruje Samuelovi Puchallovi, druhé „Ja“ toho istého Samuela Puchallu sa zmocňuje zverených myšlienok prvého „Ja a podrobuje ich reflexii. Podobne komplikovaný je aj vzťah s ďalšou postavou novely – Ozerským.

Putovanie k nehybnosti – kniha je ovplyvnená poetikou antirománu a obsahuje dve prózy: Opojenie čiže Nagasenov kameň múdrosti a Letohrádok čiže uzurpácia záhrady. Nagaseno je dedko filozof, k výročiu jeho návratu z Indie (kde nikdy nebol) sa pripravujú okázalé oslavy. Táto postava zosobňuje všetky možné mocenské či stranícke štruktúry, pričom sa prevteľuje do mnohých postáv. Kniha je grimasou nad spoločenskými pomermi s vládou jednej strany, groteskno-parodujúcim obrazom spoločenskej absurdity.