Kniha Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu s podtitulom Úvahy a štúdie (nielen) o jazykoch poézie je rozdelená do dvoch častí, ktoré na seba nadväzujú iba sprostredkovane. V prvej časti sú zaradené štúdie a eseje, ktoré vznikali postupne a boli priebežne publikované v monografiách a zborníkoch ako ich samostatné kapitoly alebo ako príspevky v odborných a literárnych časopisoch na Slovensku. Kapitoly zaradené do prvej časti knihy sa venujú najmä interpretácii poézie Ivana Kraska, Jána Ondruša, Jozefa Mihalkoviča, Štefana Strážaya, Ivana Štrpku, Karola Chmela a Erika Grocha, pričom tieto interpretačné sondy sa pohybujú v rozpätí od jednej básne (vo vzťahu k autorovej poetike vybranej ako pars pro toto) až po celý autorov opus.
Druhá časť knihy so samostatným názvom Semiotika mlčaniaje publikačným výstupom z individuálneho vedecko-výskumného projektu a je predovšetkým interdisciplinárnym mapovaním jazykových/rečových území, ku ktorým autorku priviedla práve poézia a širšie – literatúra vôbec. Poézia ako síce špecifický, no exaktne ťažko uchopiteľný jazykový diskurz, pri ktorého rečovom výkone nepochybne zohráva svoju dôležitú, ak nie priam určujúcu úlohu aj fenomén nevysloveného alebo zamlčaného – presnejšie nevysloviteľného. Mlčanie ako deficit reči a mlčanie ako prázdny horizont jazyka/reči alebo ako súčasť predpokladových štruktúr verbalizovaných rečových prejavov – to sú iba niektoré z určení, na ktoré v súvislosti s „rečou mlčania” v tomto kontexte poukazuje.
