Veľkomoravský Proglas, ktorého autorstvo sa pripisuje svätému Cyrilovi Konštantínovi Filozofovi, ako pamiatka napísaná v staroslovienskom jazyku je nesporne hodnotné dielo stredovekej slovanskej literatúry. Nevdojak teda predstavuje aj určitý prameň všeslovanskej jednoty, keďže jednotlivé slovanské literárne tradície sa k nemu hlásia a sa oň opierajú, hoci každá z nich má svoje vlastné dejiny a osobitý vývin. Proglas si takéto miesto zasluhuje nielen preto, že je jazykovým a kultúrnym symbolom spomínaného rozvoja slovanských národných literatúr, ale aj z čisto štruktúrnej stránky. Text je symetrický, to znamená, že jednotlivé vety alebo vetné celky majú štruktúru vetnej periódy, zachovávajúc anabázickú protasis a katabázickú apodosis. Text je dokonalý čo do vnútornej štylizačnej štruktúry, obsahuje veľmi pregnantne aplikovanú poetiku, najmä však figuristiku.