Dejiny školstva a pedagogiky ako samostatná vedná disciplína sa zaraďujú do systému edukačných vied. Predmetom a ich úlohou je skúmať vývin pedagogických teórií a výchvno-vzdelávacej praxe v rozličných etapách vývoja ľudskej spoločnosti.
Učebnica sa delí na 11 kapitol. V 1. kapitole autor venuje pozornosť teoretickým otázkam dejín školstva a pedagogiky, kde patria otázky heuristiky /pramene edukačnej historiografie a metódy vedeckého výskumu/. V nasledujúcich kapitolách autor analyzuje vývin pedagogického myslenia v staroveku. Stredoveká scholastika determinovala duchovnú kultúru, literatúru a vzdelávanie. Renesancia a humanizmus v 2. polovci 15. a v 16. storočí v Európe prichádza s kritikou stredovekej výchovy školstva. Reformácia ako sociálno-politické hnutie v 16. storočí. V Nemecku ovplyvnila aj výchovu a školstvo. Reakciou na reformáciu bola protireformácia.
V ďalších kapitolách autor učebnice charakterizuje barok, ktorý poznačil aj premeny v sociálnej oblasti. V učebnici nechýba ani vývoj školstva a pedagogiky v Rusku v 18. a 19. storočí. Obsahom dvoch záverečných kapitol sú pedagogické smery 20. storočia a osobnosť Janusza Korczaka, poľského lekára, spisovateľa a pedagóga.
