Kto s touto modlitbou začal, nech ju neopúšťa, napriek zlým veciam, ktorých by sa dopúšťal. Veď je to prostriedok, pomocou ktorého sa dá vrátiť k náprave, a bez nej to bude oveľa ťažšie. A nech ho démon nezvádza takým spôsobom ako mňa, totiž aby ju opustil pre pokoru. Nech verí, že Jeho slová nemôžu zlyhať. Lebo vždy, keď to ľutuje a rozhodne sa Ho neurážať, obnovuje sa pôvodné priateľstvo a udeľovanie milostí, ktoré predtým Boh dával, a niekedy oveľa viac, pokiaľ si to ľútosť zaslúži.
A kto s ňou doteraz nezačal, toho osobne, pre lásku Pána prosím, aby sa nezbavoval takého dobra. Niet sa čoho báť, naopak, treba po nej túžiť.Lebo aj keby nepokročil vo vnútornej modlitbe a nesnažil sa byť natoľko dokonalý, aby si zaslúžil zážitky a dary, ktoré dokonalým dáva Boh, ľahko získa poznanie cesty do neba.
Vnútorná modlitba totiž nie je, podľa môjho názoru, nič iné, ako dôverný vzťah priateľstva, častý rozhovor medzi štyrmi očami s tým, od ktorého vieme, že nás miluje.

Práce na knihe trvali dlhšie obdobie a vzácna publikácia uzrela svetlo sveta ako „dozvuk“ osláv 500-ročného jubilea narodenia svätej zakladateľky tereziánskeho Karmelu a učiteľky Cirkvi (1515-2015). Svedectvo duchovného života Terézie od Ježiša nie je teologickým traktátom pre odborníkov, ale prináša pútavý opis toho, čo dokázala Božia prítomnosť vykonať v človeku, ktorý sa nechal viesť Božou iniciatívou.