Asi pred dvoma desaťročiami sa po prvýkrát začalo hľadieť na popisy osôb, ktoré sa z prahu smrti opäť vrátili do života nie ako na výplody mozgov, ale podania sa začali prijímať vážne a boli zhodnotené aj štatisticky. Preukázala sa udivujúca zhoda zážitkov vo všetkých vrstvách ľudu i náboženstvách. Skúmanie smrti vzniknuté náväzne na to, dokázalo však dodnes len zhromažďovať materiály bez toho, aby mohlo pre podané udalosti poskytnúť nejaké vyjadrenie. V tomto zväzku sa autor približuje fenoménu Ako to, že žijeme po smrti logicky presvedčivo a posilnený najnovšími výsledkami výskumov iných vedných odvetví. Je nepochybné, že smrť znamená len odloženie pozemského tela; my sami však žijeme ďalej. Toto vedenie otvára bránu k celistvosti nášho bytia a umožňuje aj odpoveď na otázku o zmysle nášho života.