Podvolení

Keď som si prečítal stručný životopis autora, došlo mi, prečo jeho knihy nemôžu byť normálne, napríklad bežné vzťahové romániky, prípadne s kriminálnou zápletkou. Pre neho je problém osamelosti jedinca v problémovej spoločnosti osobný a zásadný. V Možnosti ostrova ma vyslovene prekvapil (príbehom aj formou), teraz som sa už len podvolil jeho fikcii a jeho štýlu. Z hľadiska popisnosti je táto kniha neuplná, plno údajov a odpovedí na "prečo?" a "ako to?" chýba, ale to nevadí. Autor nás upriamuje na niečo iné. Kontrasty medzi citovou plochosťou a oddanoťou ideám, osamelosťou a tlakom spoločnosti, medzi vznešenými myšlienkami akademického sveta a slabosťami akademikov atď. Jedna z vecí, ktoré na autorovi oceňujem, je to, že sa vyhol lacnej senzačnosti námetu, sústredil sa na iné uhly pohľadu než by sme pri takejto téme očakávali.

Podľa reklamy som čakal viac. Je to autorova fikcia aj keď nie je vylúčené, že to takto s Európou dopadne. Historicky zanikli mnohé veľké a silné ríše. Spravidla ich v záverečnej fáze zničili "barbari". Asi takto dopadne aj Euro americká demokracia

Aktuálna, znepokojivá, miestami dosť depresívna kniha. A bohužiaľ, možno aj celkom predvída - aj keď s istým zveličením - nie až tak vzdialenú budúcnosť. Hlavný hrdina je intelektuál s pokriveným vzťahom k ženám, ktorému možno nové pomery budú celkom vyhovovať. Miestami ma dosť rozčuľoval a sympatický mi veľmi nebol.

Kniha Podvolení, ktorú napísal francúzsky spisovateľ Michel Houellebecq, vyvolala nielen vo Francúzsku širokú diskusiu. Dej románu sa odohráva vroku 2022 v období volieb. Vyhráva pravicová strana Le Penovej Národná fronta, no socialisti spolu s Moslimskou jednotou Mohameda Ben Abbesa majú spolu viac percent. Spájajú sa a začína islamizácia krajiny. Už dávnejšie sa najväčšie univerzity dostali do rúk Saudov a Katarčanov, ktorí presadzujú svoje moslimské predstavy o vzdelávaní. Rektorom Sorbonny sa stáva konvertovaný moslim, profesormi rôzni antisemitskí autori. Hlavná postava knihy, 44 ročný profesor literatúry zaoberajúci sa francúzskou literatúrou 19. stor. a predovšetkým katolíckym spisovateľom Huysmansom, prežíva krízu stredného veku. Jeho židovská priateľka Myriam s rodinou uteká pred islamistami do Izraela, ktorý má už viac rokov s Francúzskom zlé vzťahy. Životné problémy profesor rieši alkoholom a prostitútkami. Odhodláva sa, podobne ako jeho obľúbený Huysmans, na vstup do kláštora, no nevydrží tam dlho. Vracia sa do Paríža, ktorý sa stáva bojovým poľom medzi radikálnou pravicou a novovznikajúcimi štátnymi štruktúrami ovplyvnenými islamom. Prichádza o miesto na univerzite. No môže ho získať späť, ak sa prispôsobí novým pomerom, v ktorých majú mať francúzske deti „od začátku do konce školní docházky přístup k islámskému vzdělání“. Dievčatám dovolia študovať iba vybrané odbory. Ako sa náš smutný hrdina rozhodne? Konvertuje na islam? Prijme miesto, ku ktorému dostane aj manželku (manželky)? Záver knihy dilemu vyrieši. Podvolení je hustá, čitateľná, no smutná kniha. Takto napr. Houellebecq pranieruje francúzskych intelektuálov: „Kolik intelektuálů podporovalo Stalina, Maa nebo Pol Pota, aniž by jim to kdy bylo zásadně vyčítáno? FR intelektuál není vázán zodpovědností, tu v povaze nemá“.

Po prvním pokusu s polštinou jsem to po dvou kapitolách vzdal. Ne že bych tomu v polštině nerozuměl ale díky tomu, že nejsem zvyklý na takové velké množství spřežek a jiných nástrah psané polštiny, jsem při čtení postupoval minimálně dvakrát pomaleji, než při čtení v rodném jazyce.
Škoda, že „re/reading“ jsem si dal na úvodních kapitolách o Huysmansovi, které jsou nejméně záživné. Ale už zde, sem tam probleskne nějaká vtipná poznámka nebo trefný postřeh.
Když se do děje zapojuje Muslimské bratrstvo, tak děj začíná být zajímavější. Po převzetí moci použijí muslimové stejnou taktiku jako v Andalusii, před reconquistou. Nové ovečky získávají soft cestou, díky dolarům od boháčů ze Zálivu. Škoda, že kniha končí tak brzy, ještě před šahádou hlavního hrdiny.

Vzhľadom na súčasné udalosti je kniha nesmierne aktuálna, aj keď dej je situovaný do roku 2022, čo je vpodstate blízka budúcnosť. Autor podáva obraz "hrdinu našej doby" (герой нашего времени), ktorý trpí tak ako "hrdinovia" v každej dobe. Je osamelý, vo svojich profesionálnych i privátnych aktivitách neúspešný a následne dobrovoľne rezignuje na čokoľvek čo by chcel alebo mohol urobiť. Vyrieši jeho problémy konverzia na islam, návrat k patriarchálnemu modelu spoločnosti?

Excelentné, smutné, a asi reálne.
Ako vždy, brilantne napísané, u Houllebecqa nič iné nepredpokladám.
Paradoxom je samozrejme načasovanie vydania, to sa nedá vymyslieť.

Absolútne skvelé. Tú knihu som čítala takmer pred rokom a Houellebecq sa stal definitívne mojim najobľúbenejším spisovateľom. Som veľmi rada, že môžem čítať po francúzsky, lebo píše po formálnej stránke úplne skvelo a krásne. Prečítala som takmer všetky jeho romány, ale toto je pre mňa číslo jedna.
Mrazivé, vtipné, smutné, beznádejné, keď jedinou záchranou súčasnej Európy je islam. Ideálny svet pre mužov, možno, ale pre ženy? Nechala som sa autorom viesť a zviesť a napokon som mu všetko zožrala aj s navijakom.
Len by som bola rada, keby to niekedy vyšlo v slovenčine, aby sa to volalo Podrobenie.

Aj tu platí to, čo v predchádzajúcich autorových knihách : inteligentné, zdrvujúco úprimné, pre niektorých čitateľov drzé, netaktné, mačovské a pornografické, rozprávanie, ktoré je tento raz zamerané do blízkej budúcnosti. Vystupujú tam i súčasní európski politici. Michel sa bojí islamu. Trochu to pripomína Orwellovu pesimistickú predpoveď budúcnosti (1984). Dúfam, že ani táto Michelova predpoveď sa nenaplní ! :)

Houellebecq nesklamal, naopak, podľa mňa jeho najlepšie dielo. Vynikajúco vystihol súčasnú dobu, stav spoločnosti, hodnotovú krízu človeka v konzumnej spoločnosti a tým pomalý rozklad západnej kultúry a možný nástup islámu v Európe. Napriek tomu román nevnímam negatívne ani pesimistický, núti zastaviť a zamyslieť sa. Vrelo odporúčam a dúfam, že všetko čo opisuje, ostane aj naďalej len fikciou !