Praktické aktivity často považujeme za recept ako vyriešiť všetky problémy, ktoré máme vo vyučovaní biológie. Na dosiahnutie pozitívnych vzdelávacích výsledkov však musí učiteľ starostlivo plánovať praktickú činnosť žiakov so zreteľom na konkrétne výchovno-vzdelávacie ciele vyučovacej hodiny. Rovnakú praktickú úlohu možno na hodinách realizovať s využitím rôznych vyučovacích prístupov a metód. V školskej praxi prevažujú aktivity typu „kuchárskej knihy“, ktoré však od žiakov nevyžadujú premýšľanie, a tak pozorovanie nemusí nevyhnutne viesť k osvojeniu si vedomostí. Preto je vhodnejšie umožniť žiakom samostatne riešiť problémy, formulovať hypotézy a vysvetľovať získané výsledky v duchu konštruktivistickej teórie. Praktické aktivity založené na žiackom bádaní tak majú potenciál rozvíjať u žiakov koncepčné a procedurálne porozumenie.