Čtenářské recenze

Orwellova štúdia pokročilého totalitarizmu

S dôrazom na slovo pokročilý. Sám autor v knihe na viacerých miestach priamo uvádza, že nacizmus a stalinizmus (komunizmus) boli len také nesmelé začiatočnícke pokusy oproti tomu čo ma na mysli on. Tento "skok" do pokročilého štádia môže pôsobiť trochu nedôveryhodne, ale zrejme ho autor považoval za potrebný (knihu písal v 40-tych rokoch 20 stor.), aby poukázal na určité aspekty dystopickej totality. A to najmä na na vyprázdnenie jazyka (newspeak) a potlačenie akejkoľvek inej lojality okrem tej straníckej (najmä rodina, priatelia, partnerské vzťahy). Samozrejme neoddeliteľnou súčasťou balíčka je absolútna strana súkromia a neustála verejná kontrola (Áno veľký brat ťa sleduje). Tak najprv k vyprázdneniu jazyka. Jazyk je možno najúžasnejší a zároveň najdôležitejší vynález ľudstva. Nielenže umožňuje sprostredkovať myšlienky jednotlivca jeho okoliu, ale umožňuje rozmýšľanie, teda formulovanie myšlienok, ktoré by bez nositeľa v ktorom myšlienky vznikajú (jazyk) nebolo možné. Inými slovami bez funkčného jazyka by sme na nič neprišli. Myslenie (nezávislé, kritické) plebsu samozrejme nie je žiadnemu poriadnemu diktátorovi po chuti, no ale ako by sa mu potom páčilo zmrzačiť jazyk tak, aby bol na účely myslenia neužitočný. Žiadna autocenzúra, ale až fyzická nemožnosť myslenia kvôli nedostatočnej slovnej zásobe. Strašidelné - hoci Orwellov koncept má svoje muchy, vyprázdňovanie jazyka, hrá na aktuálnu strunu nielen v roku 1949, 1984, ale aj v roku 2020 (aj keď pri vyprázdnenom jazyku je vlastne jedno aký je rok - je to len číslo, ktoré tak ako mnoho iných čísel vlastne nič neznamená). Ešte strašidelnejšia je absolútna erózia lojality. Štátom "vychované" deti len striehnu za čo by mohli udať svojich rodičov a neskôr ako dospelí striehnu, ktorí z ich potenciálnych priateľov alebo partnerov by mohli byť "nepriatelia" (to je jedno čoho alebo koho). Alebo každý má môže udať (samozrejme nespravodlivo), preto musím konať skôr a udávať ja (nielen rytmus :-). Našťastie tento aspekt nemá taký presah do našej reality - teda možno v Číne, tam je vraj "veľký brat" oveľa aktívnejší. Kniha sa čítala veľmi dobre. Autor očami Winstona svižne a účelne predstavoval jeden aspekt totalitného života za druhým - až do časti v ktorej Winston čítal, to čo už vlastne vedel (tušil) - tá bola tak zvláštne vágna a zároveň encyklopedická, až bola pre čitateľa z orwellovej budúcnosti nudná (napríklad aj z roku 2020). Nakoniec by som ešte poukázal na tretiu časť knihy - moju pozornosť neupútala Winstonova prevýchova, ale ten jeden z jej prostriedkov - absolútne nelogický balast blbostí v rozpore s realitou a väčšinou aj v rozpore so skôr spomenutým balastom blbostí (aktualizujúci sa podľa momentálnej potreby) - ktorý si dnes tak vrúcne prisvojili "alternatívní" šíritelia nezmyslov a konšpiračných teórii. Zvláštne - to by asi ostal pán Orwell prekvapený. Ale žiaľ bez ohľadu na šíriteľa (dystopická štátostrana, nezávislý psychoprípad na nete, niekedy aj vo forme poslanca slovenského parlamentu) je to stále rovnako obludné. Číst víc

Kniha 1984 ma sci-fi a spolocensko politicke prvky. Autor v knihe kritizuje komunisticky rezim a jeho diktaturu.
Velky brat je vsadepritomny, vsetko a vsetkych neustale pozoruje. Vsetko ovlada, a to vratane myslenia ludi. Davaj si dobry pozor na to, co spravis a povies. Nikdy nevies, kto a kedy nacuva. Velky brat ma dlhe chapadla, neuniknes mu. Ak sa vzopries rezimu, kruto zaplatis. Svoje o tom vie aj hlavna postava - Winstom Smith...
Kniha ma bavila, bola zaujimava, dobre sa mi citala. Niektoré myšlienky a časti v tejto knihe sú aktuálne aj dnes. Avsak, aj napriek tomu, že sa mi kniha páčila, knihu hodnotím 3,5 . Dovodom boli pomerne nezaujimave a pomale casti, cez ktore som sa nevedela prehrýzt. Proste som ich musela preskocit. Asi najviac nezazivna bola cast, ked sa Winstonovi dostala do ruk ista zakazana kniha. V knihe boli zdlhave, a podla mna uplne zbytocne, kapitoly z danej knihy, ktore akurat spomalovali cely pribeh. Mozno by bolo vhodnejšie, ak by autor zhrnul hlavne body, ktore sa Winston z knihy dozvedel. Číst víc

Marián Steiner

Skôr dôležité ako príjemné čítanie

Áno, je pochopiteľné, ak ju nedočítate. Nie je to príjemné ani ľahké čítanie. Po jej dočítaní sa skôr dostaví úľava. Nie ale preto, že by kniha nebola dobre napísaná. Práve naopak. Je napísaná skvele. Toto je existencia bez slobody – myslenia, konania, cítenia, milovania, používania jazyka aj slobody pamätať si udalosti tak, ako sa naozaj stali, a nie tak, aká je ich oficiálna, povolená verzia. Toto sa stane, keď je sloboda vymenená za pocit bezpečia pred oficiálne zadefinovaným zlom, či už je skutočné, alebo nie. Toto kniha vyjadruje nepríjemne presne. Takéto dôsledky môže mať to, ak sa osobnej slobody dobrovoľne, pre akýkoľvek dôvod, zbavíme. Takto sa treba chovať, toto si treba myslieť, toto je povolená ideológia, toto je nepriateľ, takto sa treba obliekať, toto sa smie čítať... Skvelá, mrazivá kniha, zdvihnutý prst, upozornenie a pripomenutie. Pach dusenej kapusty šíriaci sa ranným, mrazivým ovzduším v jedno sivé jesenné ráno... Číst víc

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Čtečky e-knih

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Puzzle

Nineteen eighty-four

Další formáty

Další formáty

Doporučené tituly a kolekce

Více o knize

Všechny formáty tohoto titulu

Knihy

Nahlásit chybu

Hodnocení

Čtenářské recenze

Autor