Ako sa rozhoduje ľudská myseľ?
A ako sa môžeme rozhodovať lepšie?
Máme sa riadiť intuíciou alebo racionálnou analýzou?
Filozofi od čias Platóna vnímajú rozhodovanie ako čisto racionálny alebo emocionálny proces. Ide však o mýtus, ktorý čoraz viac naráža na ostré hrany poznatkov modernej neurovedy. Keď vedci pomocou najmodernejších neurovedeckých prostriedkov otvorili čiernu skrinku ľudskej mysle, zistili, že myseľ pracuje ako výsledok spolupráce rozumu a emócií, pričom obe tieto zložky mozgu sú nevyhnutné pre prirodzené fungovanie človeka. Uprednostnenie jednej pred druhou vedie k horším výsledkom, ako sme si pôvodne mysleli.
Myslíme si, že keď si ideme kúpiť dom, racionálne zváženie všetkých premenných povedie k lepšiemu a „rozumnejšiemu“ výsledku. Výskumy však ukázali, že naše emocionálne podvedomie pozná „správnu“ odpoveď skôr, ako časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za racionálne vyhodnotenie.

Neurologické, behaviorálne a psychologické výskumy potvrdili, že racionalita ľudského správania je dlhodobo preceňovaný jav. Lehrer píše: „Predpoklad o racionálnom ľudskom správaní má len jeden háčik – je chybný. S tým, ako mozog funguje, nemá nič spoločné.“

Jonah Lehrer vo svojej knihe analyzuje faktory a mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za naše rozhodovanie. Dozvieme sa napríklad, prečo príliš veľa rozmýšľania viac škodí ako prospieva, prečo by sme mali počúvať intuíciu, akú funkciu v procese rozhodovania zohráva dopamín, prečo by sme sa mali vyhýbať veľkému množstvu informácií, či ako súvisí morálka s našou emocionalitou.