KnihyPro dětiSci-fi, fantasy a komiksyInheritance

Inheritance

Christopher Paolini

It began with Eragon . . . It ends with Inheritance. Not so very long ago, Eragon - Shadeslayer, Dragon Rider - was nothing more than a poor farm boy, and his dragon, Saphira, ... Číst víc

: 4,5 336 hodnocení

4. díl série: The Inheritance Cycle

Věk: 14+

Nakladatel: Corgi Books, 2012

880 stran: 12-13 hodin čtení

It began with Eragon . . . It ends with Inheritance. Not so very long ago, Eragon - Shadeslayer, Dragon Rider - was nothing more than a poor farm boy, and his dragon, Saphira, ... Číst víc

Brožovaná vazba
Angličtina

221 Kč

Na objednávku
Dodání může trvat více než 30 dní

Další knižní vydání (4)

Inheritance - Christopher Paolini, Doubleday, 2011

Brožovaná vazba
Angličtina, 2011

Vyprodané

Inheritance (český) - Christopher Paolini, Nakladatelství Fragment, 2022

Brožovaná vazba
Čeština, 2022

Skladem 3 ks

219 Kč

Další knižní vydání

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Proč nakupovat na Martinus.cz?

Doprava zdarma od 999 Kč
Více než 5 000 výdejních míst
Záložky ke každému nákupu

Naši skřítci doporučují

Více o knize

#výcvik #boje #záchrana života/životů #dobrodružství #draci #přátelství #drak

It began with Eragon . . . It ends with Inheritance. Not so very long ago, Eragon - Shadeslayer, Dragon Rider - was nothing more than a poor farm boy, and his dragon, Saphira, only a blue stone in the forest. Now, the fate of an entire civilization rests on their shoulders. Long months of training and battle have brought victories and hope, but they have also brought heartbreaking loss. And still the real battle lies ahead: they must confront Galbatorix. When they do, they will have to be strong enough to defeat him. And if they cannot, no one can. There will be no second chances. The Rider and his dragon have come farther than anyone dared to hope. But can they topple the evil king and restore justice to Alagaësia? And if so, at what cost? Featuring spectacular artwork by cult artist John Jude Palencar, this stunning book brings the bestselling Inheritance cycle to a breathtaking conclusion.

Číst víc

Počet stran: 880

Vazba: brožovaná vazba

Rozměr: 118×174 mm

Hmotnost: 489 g

ISBN: 9780552560252

Rok vydání: 2012

Věkové doporučení: 14+

Naše katalogové číslo: 139545

Styl: dobrodružný, napínavý

Jazyk: angličtina

Původ: Spojené státy

4. díl série: The Inheritance Cycle

Nakladatel: Corgi Books

Pro koho: pro děti a mládež

Kategorizace

Knihy

Pro děti

Sci-fi, fantasy a komiksy

Sci-fi, fantasy a komiksy

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

4,5 / 5

336 hodnocení

	227
	66
	32
	5
	5

Čtenářské recenze

Názor čitateľa

Niežeby bola kvalita predošlých dielov úžasná, ale bolo to celkom čitateľné a chovanie postáv bolo ako tak logické. Ale čo má znamenať toto? Nudné, klišovité, plné scén ktoré nemajú význam ani funkciu (len nafukujú obsah), postavy sa chovajú nelogicky, zvraty sú už príliš prehnané, novinky príliš neuveriteľné (kopia a podobne)....ODPAD! Kto má rad odkaz dračích jazdcov, mal by skončiť čítanie pri brisingrovi. Číst víc

Názor čitateľa

Aj napriek otravnému a zlému prekladu, ktorý bol jasne prekladaný z češtiny za čo má u mňa Fragment mínus (predpokladám že na nich leží to rozhodnutie), som bol s celou sériu veľmi spokojný. Samozrejme, nebola séria a hlavne je skoršie časti úplne bez chýb a niekedy ma teda riadne vytáčali, ale celkový dojem na mňa posledná kniha aj celá séria spravila veľký dojem a stále sa neviem zmieriť s tým (podobne ako u Harryho Pottera), že už nebude žiaden Eragon a Zafira. A aj preto dúfam, že sa Paolini rozhodne napísať o nich ďalšie knihy, ktoré by mohli byť nielen kvalitnejšie a lepšie napísané, ale že budú o mojich obľúbených hrdinoch. A už sa veľmi teším, keď si prečítam celú sériu znova (Eragona už teda budem mať prečítaného piaty krát.) Číst víc

Už koniec!?

Pri písaní tretej knihy zistil, že sa mu to do nej nevojde a musí napísať aj štvrtú. Skvelé rozhodnutie. No aj pri štvrtej mal Chris nadobudnúť rovnaké poznanie. ;) Môžem sa posťažovať tak ako každí - Zostalo množstvo nezodpovedaných otázok. No Eragon odštartoval môj záujem o knihy. Do teraz som mal o knihy veľký záujem.
Tejto knihe, tak ako aj sérii dávam VÝBORNÉ hodnotenie. Milujem fantasy, milujem draky, elfov a kúzla. A táto séria mi ich dala. Nech si hovorí o podobnosti s LOTR každí čo chce. Tolkien sa stal inšpiráciou mnohým autorom, ale P.P. u mňa veľkú dieru nespravil. Za celú jeho sériu by som radšej dal jednu knihu od Paoliniho. ;)

Nakoniec poviem len toľko, že táto kniha je skvelá! Dostal som presne to čo som chcel. Žiadny happyend, žiadne láskovanie. Ale aj napriek "šťastnému" koncu som bol dojatý. Číst víc

Názor čitateľa

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ja nie som fanúšik fantasy, no Paoliniho knihy som sa rozhodla prečítať si ako niekto, kto vyrastal na Harrym Potterovi či Tolkienovi. Spočiatku som to brala skepticky, lebo som počula, že film bol dosť zlý a knihy sú viac menej kópiami iných diel. Ale bola som milo prekvapená, Eragon sa mi veľmi páčil aj Eldest bol dobrý, Brisingr tiež ale bolo tam množstvo nadbytočným pasáží, aspoň tak sa mi zdalo. Ale tento posledný diel...ach!
Polovica knihy bola podľa mňa zbytočná. Myslím, že mohol 3. a 4. diel spojiť dohromady, možno by mnoho informácií padlo za obeť, ale myslím že by to všetci verní čitatelia prežili. Posledná kniha ma sklamala, nepomôžem si. Čakala som aj niečo veľkolepejšie, ono možno sa len tá veľkoleposť, aká neodmysliteľne patrí k dielam fantasy stratila medzi množstvom zbytočných opisov... (napr. opisy nechtov Nasuadinho strážcu, alebo takmer všetky tie Roranove pasáže...v Eldestovi sa mi páčili, ale tu boli utrpením...) najsvetleším bodom knihy bola snáď rozlúčka medzi Eragonom a Murtaghom, tam si aj poplakala trošku :) otvorený koniec sa mi páčil, ale v niektorých veciach bol až moc otvorený... napr. vzťah Murtagha a Nasuady si pýtal vyvrcholenie, nech už akékoľvek....aj Zafira a Fírnen či Angela a jej minulosť :) ale aspoň že Eragon a Arya neskončili ako v nejakom lacnom románe, za to má autor malé plus. A čo mi prišlo mierne za vlasy pritiahnuté bol fakt, že Eragon a Zafira museli odísť z Alagaezie pre takú hlúposť, prišlo mi to tak trochu nasilu...mohol to autor trochu zdramatizovať, občas sa mi zdalo, že už je mierne unavený z toľkého písania...čo sa mi na celej trilógii najviac páčilo je asi pasáž v Eragonovi, kde Angela veští z kociek, a takisto aj fakt, že ako to celé skončí autor prezradí pomocou Eragonovho živého sna ešte na začiatku prvého dielu, a že tento fakt čitateľ netuší až do poslednej chvíle ...ešte by som mohla vymenovať kopu mínusov či plusov ale nech si každý utvorí vlastný názor... :)) Číst víc

Najväčšie sklamanie série :(

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na túto knihu som sa tešila takmer štyri roky a nemohla som sa dočkať kedy ju dostanem. Keď som ju však začala čítať čakalo ma veľké prekvapenie a hlavne sklamanie, čo nebolo práve príjemné.
V prvom rade ma šokovali siahodlhé opisy hneď na začiatku a teraz nemyslím prvé 3 - 4 strany, ale skôr prvých 20 - 30 strán. Takmer som mala pocit, že je to horšie ako V. Hugo :( Podľa mňa sa autor zbytočne rozpisoval pri nepodstatných opisoch bitiek, ktoré zo začiatku zaujali ale potom som len útrpne čakala kedy sa skončia.
Čakala som nejakú akciu a dobrodružstvo, ale ani v tomto smere som nebolo veľmi spokojná. Únos Nasuady bol úplne primitívny, vykreslenie Galbatorixa celkom sklamalo a u Murtagha som mala pocit, že úplne stratil svoj elán. Všetko čo robilo knihu zaujímavou sa v poslednom diely celkom stratilo. Najviac ma šokovalo keď som si na začiatku všimla, že Nasuada a kráľ Orin si vykajú. Bolo to čudné, keďže si tri knihy tykali. podľa mňa to bolo dosť neosobné a jeho postava sa celkom spustila. Spravili z neho nevyrovnaného alkoholika s priveľkým egom a malým mozgom. Celkovo považujem príbeh za pomerne neukončený. Vzťah Arye a Eragona sa nijako neposunul ani veľmi nezmenil. Jedine si prezradili svoje skutočné mená, ktoré aspoň mohli spomenúť, čo už. Že sa Arya stala jazdkyňou je síce zaujímavé, ale pre príbeh trochu nevyrovnané. Nasuada sa stala kráľovnou, čo sa viac - menej očakávalo, ale jej vzťah s Murthagom ostal tiež taký nijaký. Ocenila by som, keby sa aspoň vyjadril, ale on to odbil vetou: "Ty vieš prečo."
Viac by ma potešilo, keby dostal druhú šancu a bolo by to aj spravodlivejšie. Urgalovia ju dostali, rovnako aj trpaslíci, ktorí sa mohli dodatočne stať jazdcami, ale Murtaghovi aj tak nikto neodpustil napriek tomu, že všetci vedeli o jeho vzťahu k Nasuade.
Moje celkové hodnotenie teda nie je nič moc, rozhodne som očakávala viac. Je to zbytočne hrubá kniha s množstvom zbytočných opisov nepodstatných a nudných situácii. Číst víc

Skvelé dobrodužstvo

Osobne som prečítal všetky tri predchádzajúce časti a bol som veľmi zvedavý ako Paoliny vyrieši boj proti Galbatorixovi. Zostal som v nemom úžase ako dokonale vykonštruoval boj proti kráľovi a nevedel som sa od knihy odtrhnúť.
Po prečítaní tohto famózneho diela ma trocha zamrzel koniec a vívin vzťahu medzi Eragonom a Aryou. Číst víc

Veľmi dobrá kniha

Páčila sa mi Číst víc

Zlepenec

Mojej zvedavosti týkajúcej sa posledného oddielu Odkazu dračích jazdcov bolo konečne učinené zadosť. Bol som zvedavý, ako si Paolini poradí s posledným dielom. Či sa jeho štýl zlepší, či autor sám bude literárne aj osobnostne zrelší, ako dopadne vyvrcholenie celej série, či autor vymyslí nejaké zaujímavé zvraty, alebo či do konca (nie dokonca) vloží vlastné, originálne prvky. Na svoje otázky som počas čítania Inheritance a po ňom dostal odpovede, ktoré som síce viac-menej čakal a ktoré na autora a Inheritance a následne Odkaz dračích jazdcov nevrhajú veľmi príjemné svetlo a hneď vysvetlím, prečo je to tak.
Nedostatkov v tejto sérii je mnoho a zasahujú do mnohých aspektov tejto knihy a celého cyklu. Vyjadrím sa samostatne k tým podstatným. Niektoré som už spomínal v mojej recenzii ku knihe Brisingr (je možné ju nájsť na martinus.sk pod menom recenzenta „Šimík PK“). Inheritance a udalosti, ktoré sú v ňom opísané, pôsobia veľmi nevyrovnane a nevyvážene, a to nie len v samotnej knihe Inheritance, ale aj v rámci celého cyklu, čo taktiež spôsobuje, že aj zvyšné knihy a udalosti, ktoré opisujú, pôsobia veľmi nevyrovnane. Táto nevyrovnanosť spočíva v tom, že udalostiam s rôznym významom a dôležitosťou sa knihe venuje rovnaký, respektíve pomerne rovnaký priestor. Navyše, niekedy pre dej nepodstatným (pre autora však očividne dôležitým) udalostiam, prvkom alebo myšlienkam postáv je venovaný veľký priestor – kapitola alebo aj viac, zatiaľ čo kľúčovým momentom, hlave v závere knihy, sa autor venuje až prekvapivo málo, keď vezmeme do úvahy, ako boli preňho detaily dôležité. Čiže „veľké“ a „malé“ veci pôsobia ako rovnocenné, čo sa týka dôležitosti pre celok. Nechcem prezrádzať dej dopredu, preto len spomeniem, že napríklad času, ktorý zabral Eragonov výcvik s Oromisom a Glaedrom v Ellesmére, je v Eldestovi venovaného priestoru oveľa viac, ako niektorým kľúčovým udalostiam, ktorými Inheritance vrcholí. V Inheritance autor niektoré, pre dej a postavy najvýznamnejšie udalosti odbavuje na pár stranách, pár dialógmi alebo vnútornými monológmi, zatiaľ čo v iných častiach im venoval mnoho, mnoho úvah, opisov a výkladov. Táto stručnosť, hlavne v závere knihy mi pripadá, že už akoby nebolo o čom písať, všetky úvahy a myšlienky boli na papieri, a preto bolo treba ságu čo najskôr ukončiť. Taktiež niektoré začaté a načrtnuté zápletky, motívy a dejové línie z predošlých dielov sa v závere nedostanú k nejakému pre dej dôležitému vyvrcholeniu alebo opodstatneniu, prečo sa v minulých dieloch spomínali. Ako hovorí jedno nepísané literárne pravidlo: Ak sa na začiatku v diele objaví klinec, na konci sa naň hrdina musí obesiť. To znamená, že v dobrom diele by všetko malo byť použité účelne a malo by tam mať zdôvodniteľné a obhájiteľné miesto. To sa v Inheritance často nedeje a ešte k tomu v Inheritance sa niektoré nepodstatné epizódy sa za každú cenu v závere ukončujú. S tým taktiež súvisí striedanie, podľa môjho vkusu až primnohých tém a motívov, ktoré, myslím, sa autorovi nepodarilo súvisle usporiadať tak, aby do seba zapadali a popri tom nepôsobili rušivo, zbytočne alebo od veci. V Inheritance, ako aj v celej ságe, sa autor venuje, vzťahom, politike, osobnej psychike a psychológii postáv, veciam významným pre celý svet (Alagaeziu), ale aj veciam pre chod celého sveta bezvýznamným. Tieto témy a motívy sa preplietajú hore-dole a opäť, berúc do úvahy priestor a množstvo textu, ktoré im autor venoval, z nich mám dojem, že všetky majú mať rovnaký význam, čo ale nemajú, keď ich hodnotíme z hľadiska dôležitosti pre knihu ako súvislý celok. (Veru, k Sapkowského majstrovstvu máte ďaleko, pán Paolini) To potom z Inheritance robí celok nesúvislý. Ako tu už niekto správne a veľmi trefne poznamenal, Inheritance a celá táto séria je „zlepenec“. V zmesi podstatného i nepodstatného sa potom stráca autorov zámer. Mätúce je teda to, čo chcel autor dosiahnuť. Chcel vytvoriť veľkolepý príbeh? Chcel vytvoriť príbeh o bežných aspektoch života? Chcel urobiť politické fantasy? Môj dojem je takýto: Autor, čo oceňujem, má dobrú pozorovaciu schopnosť. Vie v iných dielach vidieť a odhaliť množstvo motívov, čo je zrejmé, keďže ich toľko vidíme v jeho tvorbe. Nezvládnutý je však spôsob, akým ich používa. Chce sa venovať všetkým, chce sa literárne vysporiadať s každou témou, s každým motívom, s každou myšlienkou, ktorá mu napadne a tak sa do jeho kníh dostáva množstvo zbytočného textu. Asi zabúda na to, že všetky témy a motívy, ktoré sa rozhodol použiť, tiež neobjavil v jednej knihe, resp. v jedinej ságe, ale v množstve fantasy literatúry, ktorú doteraz prečítal. Jeho knihy tak trochu potom pripomínajú autorov denník, do ktorého si zapisuje svoje myšlienkové pochody a úvahy o všetkom možnom pod i nad slnkom. A tieto skutočnosti robia autorov štýl dosť nepodareným, lebo Inheritance je, teda mal by byť, román, čo je epický žáner. Jednoducho povedané, malo by tam ísť hlavne o dej, a ostatné, nedejové veci by mali slúžiť na vytvorenie celkového dojmu a pozadia, na ktorom sa dej odohráva. V prípade Inheritance je to však tak, že autor nevytvára pre dej pozadie a podklad a potom rozpráva dej, ale opisuje všetko za radom a za sebou, čím vzniká skôr dynamický opis a nie rozprávanie príbehu, čo čitateľa môže dosť nudiť. V kvalitných dielach sa nachádzajú mnohé motívy, ale použité akoby mimovoľne, nerušivo, dobre zapadajúc do celého diela. Tú sú priveľmi priame a samoúčelné a tým pádom zdržujú, zaberajú miesto, neplnia žiadnu funkciu okrem autorovej vnútornej spokojnosti, dovolím si tvrdiť. Veď aj namiesto troch kníh nakoniec sú štyri. Niekto tu na Paoliniho obhajobu tvrdil, že je ťažké vytvoriť taký veľký svet. Ja sa pýtam: je to potrebné? Je potrebné čitateľa zoznamovať s každým politickým, kultúrnym, geografickým a ešte neviem akým detailom toho sveta? Je dobre ich mať premyslené, ale použiť, len keď je to príhodné. Ani Tolkien v Hobitovi nevysvetľuje pôvod trpaslíkov, draka Smauga, osamelej hory, Temného lesa, temných elfov, orlov, hobitov, gluma, prsteňa atď., pritom celom však autor vedel, respektíve pracoval na tom, čo ako vzniklo, kedy a prečo. Tým sa zaoberá v diele Silmarillion, ktorého hlavným cieľom však je práve toto: vysvetliť fiktívny pôvod sveta a jeho súčastí. Ďalšia vec, je autorovo filozofovanie. Filozofovanie o dobre a zle, kto je dobrý a kto je zlý, prečo sú Vardeni a Eragon lepší než Galbatorix, aké má kto záväzky voči komu a prečo. Tieto úvahy autor čitateľovi posúva prostredníctvom rozhovorov a myšlienok postáv, no až veľmi z nich bije do očí, že patria autorovi samotnému. Umenie je podľa mňa vytvoriť postavy, od ktorých sa autor dokáže odosobniť, čo sa mu tu nepodarilo. Taktiež v jeho filozofii sa nachádzajú logické chyby pri obhajobe a argumentácii toho, čo je správne a čo nie. Ak som tomu správne porozumel, tak aj jedna aj druhá strana konfliktu je presvedčená o svojej pravde a podľa autora rozhoduje o správnosti to, aké sú motívy a aké sú následky, ale hlavne z toho celého falošného filozofovania nepriamo vyplýva, že „my máme pravdu, lebo si to myslíme my“. Žiadne silné argumenty na podporu, žiadne odvolanie na vyšší morálny zákon alebo autoritu, ktorá by ho stanovovala. Človek - jednotlivec (príp. drak a jeho jazdec) postavený sám sebou za najvyššiu autoritu, lebo je presvedčený, že to čo hlása, je pravda a má moc to vykonávať. Ďalšia výhrada voči filozofii je taká, že robí zmätok v tom, komu je kniha určená. Mladší čitatelia z filozofovania nebudú mať nič, lebo síce ich možno zaujme ako súčasť rozprávky, ale žiadne „pravdy“ a „múdrosti“ si z neho nezoberú, zatiaľ čo tí starší a skúsenejší ho prekuknú a očakávajú niečo viac, niečo hlbšie. Postavy mi pripadajú dosť ploché, a to hlavne preto, že žiadna z nich počas celého cyklu neprechádza žiadnym výrazným charakterovým vývojom, alebo vnútornými súbojmi. Áno, vyvíjajú sa ich vedomosti, znalosti, schopnosti a zručnosti, ale v podstate sú charakterovo stále takí istí, až na pár okrajových výnimiek, ktoré však nemajú pre dej zásadný význam. Pre objasnenie, čo si predstavujem pod vývojom postáv uvádzam pár príkladov *Ak ste nečítali Pána Prsteňov, Čarodeja Zememorí alebo Harryho Pottera a nechcete prísť o prekvapenie, pokračujte od ďalšej hviezdičky - * (v Pánovi Prsteňov Aragorn premôže svoj strach a rozhodne sa prijať úlohu, na ktorú bol predurčený a na ktorú má – odhadzuje hraničiara, tuláka, a stáva sa veľkým kráľom Gondoru. V Čarodejovi Zememorí Krahulec prestane utekať pred tieňom, ale začne ho naháňať, začne aktívne bojovať so svojimi temnými stránkami a nakoniec si prizná zlo, ktoré spôsobil a tým ho aj premôže. V Harrym Potterovi sa Ron zmieri s tým, že nie je ten veľký a slávny, ale prijme svoje miesto ako verný a statočný pomocník Harryho a prestane túžiť po sláve a uznaní ). *Pre tých, ktorí by chceli odporovať – skúste sa zamerať na charakter postáv, zásady, podľa ktorých sa rozhodujú, motiváciu, ktorú majú. Uvidíte, že sa tam veľa nemení. S touto plochosťou postáv súvisia niektoré logické chyby, ktorých sa autor dopustil a ktoré deformujú niektoré princípy, na ktorých je rozuzlenie vystavané. Nemôžem napísať viac, lebo by som dopredu prezrádzal. Taktiež niektoré zrelé, vyspelé postavy pôsobia akosi detinsky, jednoducho, zatiaľ čo iné, od ktorých by som to nečakal, veľmi zrelo. Aj schopnosti postáv vyrovnávať sa s problémami a takým veľkým tlakom okolia a povinností ma prekvapuje, no neštudoval som psychológiu a neviem sa k tomu kvalifikovane vyjadriť.
Originalitou kniha taktiež nevyniká. Autor len uzavrel to, čo začal, nijaké strhujúce zvraty, žiadne prekvapivé, neočakávané momenty. Skôr mám pocit, že nevedel, ako niektoré veci dotiahnuť, tak si rýchlo do deja zamiešal pomôcky. No neviem, do akej miery je to pravda. Ak to plánoval skôr, tak to na konci príliš zahustil a napchal na seba. Kniha je plná taktiež nevyjasnených otázok a možných logických chýb vyplývajúcich z fungovania sveta a mágie, ktoré autor vytvoril. Ide o pokus komplexný a zložitý systém, ale ten je príliš komplikovaný, aby sa dal dobre obsiahnuť a tak, ako ho autor vytvoril, ponúka mnohé možnosti, s ktorými asi autor nerátal, aké ktoré by sme mohli vymyslieť, ak by sme dodržiavali fiktívne zákony, ktoré mu autor stanovil, Pozitívne na knihe nepôsobí takmer nič, keď to hlbšie skúmame, lebo buď to samo o sebe je fajn, ale v celkovom dojme je to zbytočné, alebo to je pre celý obraz dôležité, ale je to odbavené akosi prirýchlo a povrchne, keď to porovnáme z predchádzajúcimi časťami. Ako zhrnutie konštatujem, že Inheritance, ako aj celá sága ako cyklus, je veľmi nesúvislý, nesúrodý román z množstvom tém, prvkov, motívov, ktoré sú prezentované veľmi nasilu, opisne, nepôsobia prirodzene a mätú čitateľov v tom, čo je podstatné a čo nie. Inheritance je zlepenec, dosť silno pripomínajúci denník autorovej duše alebo mysle. Náročného čitateľa bude nudiť, miestami ho pobaví, menej náročný s ním asi dokáže zabiť čas. Nádejou však stále ostáva Paoliniho pozorovacia zručnosť a schopnosť zachytiť mnohé motívy a témy, ktoré tu tak často spomínam. To je dobrou základňou na budovanie niečoho ďalšieho. Bolo by len treba dobre sa rozhodnúť, že čo vlastne budovať, usmerniť, čo na to použiť a nebáť sa vynechať to, čo je nepotrebné. Veľa sa taktiež dá len naznačiť, a nie napísať priamo. Na záver neodolám a podľahnem pokušeniu napísať odkaz tým, ktorý by ma najradšej zvozili pod čiernu zem ako som to aj ja možno podľa nich spravil s touto knihou. Nechcel som tak pôvodne robiť, ale už mám isté skúsenosti s recenzentmi na martinus.sk aj na iných stránkach a preto Vás, recenzenti aj čitatelia recenzií aj kníh prosím, aby ste pred tým, ako sa do niečoho pustíte, uvedomili pár vecí: 1. Táto recenzia nie je útokom proti Vám, ani vášmu vkusu. To, že sa ten môj nezhoduje s vašim, neznamená, že Vás znevažujem alebo sa robím lepším. 2. Táto recenzia nie je ani útokom proti pánovi Paolinimu. Áno, na viacerých miestach spomínam jeho pohnútky, motívy alebo sa vyjadrujem priamo k nemu, ale to len v súvislosti s knihou a preto, aby som ozrejmil svoje názory na knihu. Keď si občas trúfam hodnotiť autora alebo mu niečo pripisovať, robím tak len na základe dojmov, ktoré mi on sám nepriamo poskytol tým, ako a čo píše. Vážim si, že sa odhodlal vytvoriť niečo vlastné, že nie je len pasívny konzument, že mal odvahu ísť s kožou na trh, aj keď to nie je veľmi kvalitná koža. 3. Aby som niečo hodnotil, nemusím byť schopný vytvoriť niečo podobné alebo na rovnakej úrovni. Zamyslite sa: Hudbu môžeme hodnotiť bez toho, aby sme boli schopný rovnakú zahrať, skomponovať alebo zaspievať. Filmy vieme zhodnotiť bez toho, aby sme boli schopní režírovať, písať scenáre, hrať. Nedozreté ovocie z Kauflandu vieme zhodnotiť bez toho, aby sme vedeli vypestovať niečo lepšie. Obedy v reštauráciách a trebárs aj v školských jedálňach vieme zhodnotiť bez toho, aby sme boli schopní podobné alebo lepšie uvariť/upiecť. Rovnako je to teda aj s knihami. Nech Vám železo nikdy nezhrdzavie, medovina neskysne a brady nezrednú! Číst víc

Názor čitateľa

Nechápem načo to tak rozpitvávaš!!! Číst víc

Názor čitateľa

Uzasna kniha na konci som skoro plakal Číst víc

Pecka!!

skvela kniha skvely koniec..verim za sa paoliny k tomu este vrati..xD Číst víc

Předešlé 1

…

4 5 6 7 8 9 10 11 12

…

16 Další

Předešlé 8 Další

Christopher Paolini

Americký spisovatel Christopher Paolini se narodil roku 1983 v jižní Kalifornii. Kromě několika let na Aljašce žil se svými rodiči, mladší sestrou Angelou a kočkou a kokršpanělem v Montaně. K tvorbě ho inspirovala místní nádherná příroda. Odkaz Dračích jezdců měla být původně trilogie, ale třetí díl byl obsáhlejší, než autor původně zamýšlel, proto jej rozdělil ještě do třetího a čtvrtého dílu. Jeho příběh odehrávající se ve fiktivním světě Alagaëzie patří mezi nejpopulárnější fantasy příběhy současnosti.

Číst víc

221 Kč

Top autoři

Top série

Inheritance

Kniha

Audiokniha

Přečtená