Pred tým než sa ku mne kniha dostala som si prečítala všelijaké recenzie a najviac si spomínam na tie negatívne. Preto som sa do čítania púšťala s tým, že okej toto mi tu asi bude vadiť, toto bude zdĺhavé, toto budem chcieť preskakovať...a tak čítam, čítam a ani neviem ako a som pomaly na konci a z knihy som mala stále rovnaký pocit ako na začiatku. Podľa mňa bola úžasná. Kedysi som Twilight zbožňovala a knihy som poznala skoro naspamäť, tak sa asi dalo čakať, že pri Polnočnom slnku to nebude inak, ALE! odhliadnuc od toho mi kniha poskytla veľmi zaujímavé doplnkové informácie. Vďaka tejto časti som si Bellu skutočne obľúbila. Pretože pasáže, ktoré z pohľadu Belly boli veľmi svižne prejdené, tuto to bolo presne naopak. Tým pádom rozhovory, ktoré prebiehali medzi ňou a Edwardom nám poskytli lepší obraz o tom aká skutočne je, čo má rada, čo sa jej páči atd. Zároveň sa mi hrozne páčilo to ako sme mohli nahliadnuť do hlavy rôznym ľuďom skrz Edwardovu schopnosť a zažili sme s ním situácie, ktorých Bella nebola súčasťou. Časť s prenasledovaním bola veľmi hejtena a zase, mne prišla dosť zaujímavá. Naopak časť, kde hrali bejzbal bola pre mňa celkom únavná a nezáživná. Edwardova osobnosť bola miestami taká, že no už sa rozhodni, čo chceš, ale nijak zvlášť ma to neštvalo, brala som to úplne normálne.
Číst víc
