Dlho očakávaná kniha zo šiestich veľkých afrických expedícií je na svete!
400 stranová kniha (voľné pokračovanie poslednej knihy Ivana Bulíka Afriky) prináša strhujúce príbehy, unikátne expedície plné dobrodružstva a skutočnej, nefalšovanej Afriky. Divoké kmene, splav rieky Godžeb, doteraz neprebádané oblasti Čierneho kontinentu. Veľké množstvo jedinečných (a dosť pikantných) fotografií vás vtiahne do úchvatných scenérií Konga, Stredoafrickej republiky, Namíbie, Etiópie, Maroka, Mali a Mauretánie.

Možno viac napovie úvod knihy, napísaný dokumentaristom, Pavlom Barabášom:

Kto by nemal čítať túto knihu
Afrika. Každý z nás si predstaví niečo úplne, ale úplne iné. Egyptské pyramídy, potápanie v nádhernom Červenom mori, okúzľujúca Sahara alebo veľké národné parky plné zveri. Sú ľudia, ktorí hľadajú v Afrike ešte niečo. Dávne drahokamy, ktoré sa tu zatiaľ zachovali. Neukáže vám ich žiadna cestovka. Musíte ich hľadať sami. Hľadať tie vzácne kamene, ktorými si vykladáte vlastnú dušu. Majú jedno spoločné. Sú to stretnutia s ľuďmi. S ľuďmi prírody. Cesta k nim nie je jednoduchá. Ani neviete, čo je na jej konci. Musíte veľa obetovať, aby ste ju našli. Hlavne v sebe samom. Iba tak sa vám podarí objaviť vzácnu dimenziu Afriky. Poznám pár ľudí, ktorí majú tento dar. Jedným z nich je Ivan. Vlastne Ivan je v Afrike ojedinelý.
Pre koho nie je táto kniha ? Pre tých, ktorí nesnívali odvážne detské sny, v ktorých sa brodili bažinami hľadajúc neznáme kmene. Pre tých, ktorí nechápu, že vážiť si musíme ľudí i bez majetku. Nečítajte to tí, ktorí radšej spíte v modernom rezorte ako pod holým nebom. Ktorí sa radšej chcete vyvážať v klimatizovanom aute, než by ste mali s batohom kráčať v dusnej horúčave po chodníčku vyšliapanom bosými nohami čiernych tiel. Odložte túto knihu, ak neveríte, že najkrajší večer vášho života môže byť v spoločnosti malých Pygmejov hlboko v džungli. Ak by vám nechutilo jesť spolu s nimi z jedného kotlíka…
Ale ak by ste sa predsa chystali knihu prelistovať, čaká vás dotyk niečoho veľmi krehkého, veľmi vzácneho, čo tu o pár rokov isto nebude. Nie sú to fotky robené za peniaze pre turistov. Za každým záberom sú momenty so silným príbehom. Som rád, že som mohol s Ivanom prežiť štyri africké cesty. Bolo to pre mňa väčšie obohatenie ako samotná Afrika.
Nemôžem zabudnúť na jednu našu rozlúčku. Bolo to na najjužnejšom cípe Stredoafrickej republiky. Na mieste, kde sa stretávajú Kongo a Kamerun. Práve od Kamerunu nás delila obrovská prudká rieka. Zvláštne miesto. Na brehu stál černoch s loďkou užšou ako jeho plecia. Silno sme sa objali. Už si nepamätám, či padli nejaké slová, keď Ivan nastupoval roztrasene do nestabilnej loďky. Pamätám si však pocit, keď sa strácal v rýchlom prúde za zákrutou. Vtedy som si uvedomil, že ho mám veľmi rád. Práve za to vďačím Afrike. Za to množstvo silných pocitov, ktoré ostali…
Tam kdesi hlboko do našich duší sa zapísala Afrika navždy.