Zvolávam všetkých fanúšikov kníh Stehlík, Shuggie Bain a Rozložíš paměť. Toto sa vám bude páčiť. Napriek tomu, že je to pomerne útla knižka, rozobrala ma na kusy a potom zlepila späť. Dalo by sa zhrnúť, že je o vietnamskej imigrantskej rodine v USA, ktorá si prechádza svojimi traumami a (ne)začleňovaním do spoločnosti, ale to by bol veľmi plytký opis tejto knihy. Dej pre mňa vôbec nebol dôležitý. Mala som však pocit, akoby som čítala poéziu. Chcela som si uchovať a zvýrazniť každú myšlienku. Napriek tomu, že ide o pomerne útlu knižku, mi jej prečítanie trvalo dlhšie. Vety som si dávkovala postupne, niektoré aj viackrát. Drogy, PTSD, queer téma, rodinné vzťahy, všetko to malo! Ak teda máte radi pomalé príbehy so smutno-krásnym jazykom, Vuong je pre vás.
Číst víc
Jak si najít místo ve společnosti, která vás odmítá? Ocean Vuong je primárně básník, a tady v tomto románu to jde vidět. Nechte se unést jeho psaním, které je pečlivě vybroušené do podoby diamantu.
Číst víc
Skvelý debut
Nebol som vždy obľúbencom lingvistiky, radšej som mal literárnu vedu. Aj v lingvistike sa však našli teórie, ktoré ma zaujali: jednou z nich bola language relativity, ktorá vo svojej podstate hlása, že naše vnímanie sveta je ovplyvnené jazykom. Poet Ocean Vuong pracuje v tomto debutovom románe s dvomi zaujímavými konceptmi: s konceptom jazyka a konceptom spomienok. V určitom slova zmysle sú spomienky samostatným jazykom a z tohto románu je to cítiť. Príbeh chlapca s vietnamskými koreňmi, ktorý žije s mamou a starou mamou v Spojených štátoch som hltal stranu za stranou. Ocean tu rozpracováva vplyv a dôsledky vietnamskej vojny, spracováva do istej miery posttraumatický syndróm, dosah jazykovej bariéry či hľadanie vlastnej (národnostnej a sexuálnej) identity. Celý román je písaný vo forme listu, adresovanému matke hlavného hrdinu, aj keď by som ho tradičným epištolárnym románom nenazval. Ocean tu používa vycibrený poetický jazyk, ktorý je radosť čítať. Odporúčam každému!
Číst víc
Na Zemi jestvuje niekoľko vecí, ktoré sú takmer navlas rovnaké, stoja celkom blízko seba, no napriek tomu sa nikdy nedotknú. Len si predstavme oči na tvári, nie sú presne také? Toto je kniha o tej vzdialenej blízkosti. O tom, že najúprimnejší sme práve vtedy, keď nás nikto nepočúva. V tých chvíľach dokážeme hovoriť viac. V tichu. Ocean Vuong je hlučný (tichom), a tak vyniká jeho úprimné, vnútorné, ľudské a prirodzené. A všetko to vchádza do tých istých priestorov. Na Zemi sme na chvíľu nádherní, ja si myslím, že najviac vo chvíľach, keď si čítame.
Táto kniha je napísaná pomaly. Úprimne a intímne. A ja ju chcem čítať aj po tretí raz (pomaly pomaličky) zas.
Číst víc