Problematiku voľby spôsobu uplatňovania daňových výdavkov je potrebné riešiť pre podnikateľov - fyzické osoby, nakoľko zákon o dani z príjmov pre podnikajúce právnické osoby možnosť voľby neumožňuje. Pojem „daňový výdavok, resp. daňový náklad“ je definovaný v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o výdavok alebo náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov alebo nákladov, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Titul obsahuje riešenia prípadov z praxe k týmto témam:
Daňová výdavky – daňový pohľad
Výdavky podnikateľa – účtovný pohľad
Mzdové účtovníctvo a zamestnávanie
Fyzickým osobám dosahujúcim zdaniteľné príjmy je umožnené rozhodnúť sa pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre ne výhodný, a to:
• tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov, pričom táto možnosť sa však vzťahuje len na fyzické osoby dosahujúce príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu najviac však do výšky 20 000 eur ročne,
• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia tzv. zjednodušenej daňovej evidencie,
• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.
Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, postupuje podľa zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. aj podvojného účtovníctva.
