Pokiaľ ste čítali predchádzajúce časti zaklínačskej ságy, pripravte sa na rozprávačskú zmenu. Zaujímavé používanie retrospektívy a opakovania v texte, svojím spôsobom obohacuje plynutie príbehu a prináša iný typ napätia, keďže časť výsledku poznáme ale ako sme sa k nemu dostali, je najmä v dejovej linke Ciri neznáme. Redukcia priemerného počtu strán na kapitolu oproti predchádzajúcim dvom knihám dodáva deju pocit dynamickosti, a čitateľovi rýchlejšieho napredovania. Stále však zachováva kapitoly naozaj obsažné a nestáva sa, že by sa v nich nič nedialo. V prípade Ciri mi príde, že sa k nej autor stavia s väčším poľutovaním a aj v čitateľovi sa snaží vytvoriť istý druh empatie a nevykresľovať ju len ako silnú osobnosť ale aj ako človeka v ťažkých situáciách, ktorý pretrvá. Sexuálne narážky, ktoré boli brané podľa mňa s istou mierou ľahostajnosti v predchádzajúcich dieloch, sa v tomto stávajú priamym prostriedkom pre vykresľovanie Cirinho dospievania a jej vývinu ako postavy. V mojom rebríčku je táto časť zaslúžene na prvom mieste, už teraz sa teším na pokračovanie.