„Uvažoval, či je naozaj schopný zvládnuť takú úlohu. Potom si pomyslel, aké by bolo vzrušujúce vytvoriť niečo z ničoho; vidieť niekedy v budúcnosti novú katedrálu na mieste, kde nie je dnes nič, len rozvaliny, a povedať: Toto je moje dielo.“

Meno Ken Follett je určite mnohým z vás dobre známe. Hoci knihy od tohto autora pôsobia desivo, ako témami, tak aj rozsahom, odvážlivci, ktorí sa do ich pustia, rýchlo zistia, že prečítať ich netrvá až tak dlho. Ken Follett je totiž majstrom historického románu a so slovami to vie.

Piliere zeme časovo nadväzujú na knihu Večer a ráno, no na to, aby ste si ich mohli prečítať, môžete predošlú knihu pokojne vynechať. V Pilieroch zeme spoznávame úplne nové postavy, ktoré žijú v podobne krutých pomeroch anglického stredoveku v 12. storočí. Tom, majster staviteľ; Aliena, očarujúco krásna šľachtičná; Filip, prior z Kingbridge; Jack, umelecký kamenár; a Ellen, tajomná žena z lesa, o ktorej sa povráva, že je čarodejnica a vrhá desivé kliatby. Táto zaujímavá mozaika postáv presvedčivo ožíva na stránkach príbehu a vťahuje čitateľa priamo do dejiska nekončiacich mocenských bojov.

Ústrednou myšlienkou knihy je stavba najväčšej a najdômyselnejšej gotickej katedrály, akú svet kedy videl. Hlavným aktérom výstavby je ambiciózny prior z Kingbridge, ktorého motiváciu a charakterový vývin je fascinujúce sledovať po ten celý čas. Postavy sa síce rozdeľujú na dobré a zlé, no aj tie dobré majú svoje muchy. Práve vďaka tomu pôsobia veľmi uveriteľným dojmom a čitateľ im drží palce so zatajeným dychom. Alebo naopak odmieta čítať ďalej, pretože prekážky, ktoré im prichádzajú do cesty, sú v istých momentoch až nevýslovne frustrujúce. Neraz som bola vytočená do vývrtky a to až tak, že pokračovať som bola schopná až po pohári vína.

Je tu všetko, čo by ste od Folletta čakali. Nervydrásajúce napätie, intrigy do posledného okamihu a vášnivá romantika, ktorá je do istej miery jedným z hnacích motorov príbehu. Na svoje si prídu aj milovníci architektúry a stavbného umenia, čo som ja ako študentka architektúry dokázala oceniť a naplno si vychutnať. Jediné, čo by som knihe vytkla, boli až príliš časté zvraty, ktoré ku koncu pôsobili ako v nejakej telenovele a autor by urobil lepšie, keby knihu skrátil minimálne o posledných 100 strán. No to je jednoducho Follett. Ak milujete dokonale uzavreté konce a to takým spôsobom, že ani jedna nitka príbehu neostane nerozmotaná, tak v závere budete spokojnejší ako ja. Určite si však prečítam aj ďalšie časti tejto série odohrávajúcej sa v Kingsbridge, pretože asi nepoznám knihu a postavy, ktoré by som milovala a zároveň nenávidela s takým veľkým oduševnením ako v tomto prípade.

Tak toto bol dosťt prúser. Knihu som nevláadal dočítaťt. Toto sa ani náahodou nepodobáa na seriózny historický román. Postavy výrazne čiernobiele, s predvídateľným konaním, opis prostredia a doby veeeeľmi povrchný, kniha nevyvolala vo mne žiadne emócie okrem nechuti pokračovať v čítaní. Bohužial hodnotím to ako román pre ľudí, čo od literatúry veľa nečakajú.