Bývalý námestník českého ministra zahraničných vecí profesor Petr Drulák si vo svojom najnovšom komentári pre denník Štandard položil otázku: „Ako je možné, že hlavný prúd západného myslenia ovládli vojnoví fanatici, ktorí posielajú strednú Európu na samovražednú misiu?“ Myslím si, že odpoveď je úplne jednoznačná: je to dôsledok toho, že sme sa ani intelektuálne, ani politicky nevysporiadali s luhármi, ktorí podporovali vojenskú agresiu USA v Iraku. To nebola obyčajná vojna, a to nielen tým, že mala za následok státisíce mŕtvych. Oba fakticky viedla k súčasnému rozbitiu Blízkeho východu, severnej Afriky a následne celého medzinárodného poriadku. Nič z toho, čo robili Rusi, sa nevyrovná agresívnej politike Spojených štátov. Preto nie je náhodné, že dnes najagresívnejšie vystupujú práve ľudia, ktorí to podporovali a ktorí to majú na svedomí: vtedajší vicepremiér Ivan Mikloš, vtedajší štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok, analytici ako Grigorij Mesežnikov, publicisti ako Michal Havran. Všetko ľudia so zlým svedomím a nenávisťou v duši. Kým v USA museli najväčší luhári odísť z médií a štátnych úradov, kým vo Veľkej Británii prebiehala seriózna diskusia o obvinení Tonyho Blaira z vojnových zločinov, u nás neprebehla žiadna, opakujem žiadna reflexia, ani sebareflexia. Naopak, jeden z najväčších podvodníkov zavádzajúcich verejnosť o neexistujúcich zbraniach hromadného ničenia v Iraku, vtedy zahraničnopolitický spravodajca denníka Sme Matúš Kostolný, povýšil na šéfredaktora Denníka N. Tí istí ctihodní luhári naďalej ovládajú štát, médiá, sú pozývaní ako mienkotvorní hostia do televíznych relácií – a to všetko bez toho, aby sa za svoje klamstvá, ktoré spôsobili toľko krviprelievania, ospravedlnili. Preto je ich logika dominantná, preto sa svet točí v začarovanom kruhu násilia a preto dnes opakujú tú istú orwellovskú lož: vraj mier môže nastať až po vojenskom víťazstve. Eduard Chmelár

Kto čaká serióznu historickú prácu a "pohľad z druhej strany" na aktivity NATO, ten sa nedočká. Ganser je najmä novinár (tvrdenie, že je historik je zavádzajúce) a tomu zodpovedá aj štýl tejto knihy. Inštitút, ktorý vedie a ktorý vraj má byť zárukou jeho odbornosti je "nezávislou agentúrou" (rozumej závislou iba na ňom samotnom) sa zaoberá obnoviteľnými zdrojmi energie a nemá s historickým výskumom nič spoločné. Historici, experti na spravodajské služby a medzinárodné vzťahy (Hansen, Davies, Kaplan, Riste, atď.) podrobili aj túto jeho knihu silnej kritike pre jej novinársku povrchnosť a konšpiračné závery. Ich recenzie vyšli v renomovaných časopisoch a sú voľne prístupné ne webe. Kniha má však bohužiaľ všetko, čo v dnešnej dobe stačí na jej úspešný predaj - má bulvárny nadpis, kritizuje NATO a USA a je písaná ľahkým novinárskym štýlom. Čo na tom, že si autor vymýšla, resp. prispôsobuje fakty svojmu videniu sveta. Veď načo sú nám fakty, keď máme dobre vymyslený a hlavne dobre predajný príbeh...