Jeseň roku 1939. Začala druhá svetová vojna. Ako sa vysporiadať s novou situáciou? Možno zostať študovať, keď mnohí riskujú svoje životy? Nie sú dôležitejšie veci, ako tráviť čas nad knihami? Na tieto a iné otázky, ktoré blúdili hlavami študentov, C.S. Lewis odpovedá v svojej slávnej kázni, ktorá zaznela v oxfordskej kaplnke. Povzbudzuje ich k tomu, aby zotrvali, pretože „keby ľudia odkladali hľadanie poznania a krásy dovtedy, kým nebudú v bezpečí, hľadanie by sa nikdy nezačalo“. Nikdy neboli a nikdy nebudú podmienky ideálne. Ani dnes. O to dôležitejšie je mať odvahu zatiahnuť na hlbinu a nestratiť sa vo víre mnohých „zaručene dôležitejších aktivít“, pretože inak budeme ako topiaci kopať okolo seba na každú stranu. Len ak sústredíme našu pozornosť na skutočne dôležité veci, koordinujeme svoje pohyby a naučíme sa plávať. O tom je štúdium.
Michael Thomas Jurkovič, editor
Má zmysel študovať, keď existuje toľko dobrých projektov, startupov či firiem a ja si potrebujem zvyšovať šancu na úspech na trhu práce?
Žijeme v kultúre, v ktorej sa zaneprázdnenosť považuje za normálny stav aktívnych ľudí. Ak nie si „busy“, tak si lenivý. Prečítanie Lewisovej eseje je prvým krokom k vytriezveniu z opojenia „busy“ kultúry, ktorou teraz žije šikovný mladý človek.
Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha
