Vydavateľstvo GORALINGA v týchto dňoch prináša na jesenný knižný trh reedíciu zamagurských rozprávok z pera
Viktora Majerika a
Petra Glocka pod titulom
Vodníkove zlaté kačky, ktoré pôvodne vyšli vo vydavateľstve Mladé letá v roku 1975 s ilustráciami Vincenta Hložníka.
Cesta od prvotnej myšlienky pripraviť reedíciu až k jej dnešnej podobe nebola priamočiara a lemovali ju viaceré míľníky. Vychádzajúc z našich skúseností so súčasným detským čitateľom, sme sa rozhodli obliecť Vodníkove zlaté kačky do úplne nových šiat. Veď to iste poznáte, aj vy, milí rodičia... útla knižočka, čím väčšie písmenká a nápadité ilustrácie hrajú prím :-). A tak sme aj my tú našu zoštíhlili. Namiesto pôvodných šesťdesiatjeden rozprávok, vám ich prinášame tridsaťjeden. Priaznivci zamagurských „godiek“ sa v nich opäť stretnú s obľúbeným vodníkom Rybkom, Hamčom, nezbednými vodníčatami či boginkami. Čarovný, miestami až mystický svet, v ktorom tieto postavičky žijú versus bežný každodenný život postáv z ľudu, prepletený imaginárnym, tajuplným odkazom ilustrátora Martina Kellenbergera, vytvára farebne aj významovo pestrú zmes. Pretože nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá! Stačí iba dobre otvoriť oči a trošku sa zamyslieť... A aby nám pri našej vydavateľskej práci nebolo smutno, prizvali sme si na pomoc detičky. Malých i väčších žiakov zo Spojenej školy v Spišškej Starej Vsi. Slovo dalo slovo a vymysleli sme projekt, ktorý sme pracovne nazvali Po stopách zamagurských rozprávačov, teda tých, vďaka ktorým rozprávky (a nielen tie) pretrvali desaťročia... Postupne sa k nám pridávali aj dospeláci a projekt začal rásť do šírky sťa Valibuk po výdatnom obede, až sme pochopili, že sa nám do knihy jednoducho nezmestí. Práca „pátračov“ však nevyšla na zmar, v knihe nájdete ukážku z projektu venovanú rozprávačke Anne Sulírovej zo Zálesia. „Pátracia akcia“ bude pokračovať aj v priebehu ďalších mesiacov a iste si nájde svoje miesto v pripravovanej druhej časti Vodníkových zlatých kačiek.
Zamagurské rozprávky sú bez princov a princezien, možno sa nejaká taká nájde, ale väčšina príbehov je
o skutočných ľuďoch, ale aj vodníkoch, boginkách, strigách... V našom výbere rozprávok sa čitateľ stretne s bytosťami a tvormi, ktorí žijú v zamagurskom kraji pod zemou, na zemi a vo vzduchu. Väčšinu rozprávok (godiek) možno zaradiť medzi tzv. demologické rozprávky. To však neznamená, že boginky, straškovia alebo matróny majú nejaké výrazné démonické znaky či charaktery.
Jednoduchý človek v stretnutí s nimi zväčša víťazí, na každé čaro je protičaro, zakliatie možno zrušiť odkliatím. Gorali sa museli tvrdo pasovať s kamenistou zemou , drsným podnebím, kým získali nejaké živobytie alebo kúsok chlebíka. Poznali prírodné zákony a ich pôsobenie na ľudský život, no nemohli a nevedeli si ich „vedecky“ vysvetliť, a preto si privolávali na pomoc nadpirrodzené bytosti a ich konanie obostreli rozprávkovým príbehom. Goralská múdrosť sa ukrýva v tom, že sa vie pozrieť na vlastnú biedu a bezmocnosť s humorom.
Ilustrácie: Martin Kellenberger