Vydej se na cestu knižními světy
a vyhraj kopu knih!
Shuggie Bain - Douglas Stuart, Paseka, 2022
Bojová pieseň tigrej matky - Amy Chua, Premedia, 2013

242 Kč

Při nákupu nad 999 Kč
poštovné zdarma

Bojová pieseň tigrej matky

Mal to byť príbeh o tom, že čínski rodičia vedia deti vychovať lepšie ako západní rodičia, miestami sa však veci vymkli z rúk. Táto publikácia, podľa mnohých recenzentov... Číst víc

4,3 15 hodnocení
Nakladatel
Premedia, 2013
240 stran
3-4 hodiny čtení

Mal to byť príbeh o tom, že čínski rodičia vedia deti vychovať lepšie ako západní rodičia, miestami sa však veci vymkli z rúk. Táto publikácia, podľa mnohých recenzentov najkontroverznejšia kniha roku, sa trávi veľmi ťažko, hlavne ak ste sami rodičmi... Číst víc

  • Brožovaná vazba
  • Slovenština

242 Kč

U dodavatele > 5 ks
Posíláme do 6 – 7 dnů
Další knižní vydání (3)
Battle Hymn of the Tiger Mother - Amy Chua, Bloomsbury, 2012
Brožovaná vazba
Angličtina, 2012
Více než 30 dní

313 Kč


Battle Hymn of the Tiger Mother - Amy Chua, Bloomsbury, 2011
Brožovaná vazba
Angličtina, 2011
Vyprodané

Battle Hymn of the Tiger Mother - Amy Chua, Bloomsbury, 2011
Pevná vazba
Angličtina, 2011
Vyprodané

Další knižní vydání

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Proč nakupovat na Martinus.cz?

  • Doprava zdarma od 999 Kč
  • Více než 5 000 výdejních míst
  • Záložky ke každému nákupu

Naši skřítci doporučují

Shuggie Bain - Douglas Stuart, Paseka, 2022

Více o knize

Mal to byť príbeh o tom, že čínski rodičia vedia deti vychovať lepšie ako západní rodičia, miestami sa však veci vymkli z rúk. Táto publikácia, podľa mnohých recenzentov najkontroverznejšia kniha roku, sa trávi veľmi ťažko, hlavne ak ste sami rodičmi. Kladie otázky, či pre svoje deti naozaj robíme to najlepšie, alebo sa pokúšame dostať cez celé rodičovské dobrodružstvo tak bezbolestne a ľahko, ako sa len dá.

Amy je matkou prísnou až do úplných extrémov. Jej deti sa nehrajú s inými deťmi, nemajú možnosť si vybrať svoje vlastné záľuby a nemajú dovolené za žiadnych okolností pozerať televízor. Svoje detstvo, priamo v krajine amerického sna, trávia študovaním mandarínskeho jazyka, vysokoškolskej matematiky a dlhými hodinami cvičenia na hudobnom nástroji – cvičenia tak tvrdého a nekompromisného, že jej staršia dcéra obhrýza drevené rohy klavíra a jej mladšia dcéra chce radšej zmrznúť v záhrade ako precvičovať čo i len ďalšiu minútu.

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, Amy nekonečne miluje obe svoje dcéry, je im plne oddaná a chce pre nich to absolútne najlepšie – pretože chcieť pre vaše dieťa, aby dosiahlo čo najviac, je základom výchovy každej „čínskej“ matky.


DOSLOV
Od vydania mojej knihy uplynulo sedem intenzívnych mesiacov. Zažila som dobré i zlé a veci, ktoré by som si nevedela predtým ani len predstaviť.
Z tých nie až tak veľmi dobrých zážitkov spomeniem stovky zúrivých e-mailov, ktoré ma zaplavovali potom, čo sa zjavil vo Wall Street Journal ten neslávny úryvok, a následné pozvanie do talkshow Today. Pred dvomi miliónmi divákov uviedla moderátorka Meredith Vieraová svoju prvú otázku poznámkou: „Ľudia o vás hovoria všeličo: ,Je to obluda.’ ,To, ako vychovávala svoje deti, je hanebné.’“
To bol teda dobrý úvod k rozhovoru! O týždeň a asi o päťstotisíc komentárov na internete neskôr nazvali moju rodinu „najznámejšou domácnosťou v západnom svete.“
V nasledujúcich mesiacoch sa život stal ešte surrealistickejším. Na Yalovej univerzite sa začal nový semester a od pondelka do štvrtka som ráno prednášala o regulačných a normatívnych aspektoch medzinárodných obchodných transakcií a potom som od štvrtku popoludnia do nedele lietala po krajine a usilovala som sa vyjasniť nedorozumenia týkajúce sa mojej knihy. Dá­vala som rozhovor za rozhovorom, ale bez ohľadu na to, ako horlivo som sa snažila, všetky mali asi takýto priebeh:

O: V poriadku, tak poďme priamo na vec. Prirovnala vás dcéra k lordovi Voldemortovi, zloduchovi z Harryho Pottera?
Ja: Áno, keď mala šesť rokov. Píšem o tom v knihe.
O: Takže to priznávate?
Ja: Priznávam? Nie... to ja som dala tú scénu do knihy. Napísala som tú knihu, viete? Mala to byť vtipná čiastočná paródia na mňa.
O: Vtipná čiastočná čo?
Ja: Paródia. Vysmievala som sa sama zo seba.
O: Takže sa teraz pokúšate vycúvať?
Ja: Ako môžem vycúvať? Moja kniha sú memoáre. Nemôžem vyspätkovať zo svojho života. Ale posledná tretina knihy je o tom, ako som ustúpila od superprísnej výchovy, keď sa Lulu vzbúrila.
O: Nespálili ste dcérine plyšové zvieratká?
Ja: Nie! Nikdy by som také niečo nespravila.
O: Takže je vaša kniha lživá? Klamali ste v nej?
Ja: Nikdy som v knihe netvrdila, že som jej spálila plyšové zvieratká. Čítali ste tú knihu vôbec?
O: Nie. Vaša kniha ma nezaujíma. Nikdy by som si ju nekúpila. Ale čítala som strašne veľa o vašej knihe a bolo to neznesiteľné. Napríklad, vaša dcéra Sophia vás údajne obvinila z toho, že ste sa jej vyhrážali, že „JEJ ZOBERIETE VŠETKY PLYŠOVÉ ZVIERATKÁ A SPÁLITE ICH!“ Popierate to?
Ja: Nie. Teda áno. Teda napísala som to. Chcela som popísať, ako Sophia rozprávala o tom, ako som prehá­ňala, keď som sa jej vyhrážala. Malo to byť vtipné.
O: Myslíte si, že spálenie plyšových zvieratiek je vtipné? Myslíte si, že by detský psychiater s vami súhlasil? Vlastne sme si pozvali do našej šou o týždeň skupinu odborníkov. Všetci si pozorne prečítali úryvok z knihy vo Wall Street Journal. Chcete obhajovať svoj postoj, že deti by nemali hrať v školskom divadle a nemali by sa učiť hrať na inom nástroji okrem huslí a klavíra?
Ja: Nie je to môj postoj. Moja kniha nemá predpisovať ostatným rodičom, čo majú robiť. Myslím si, že prišlo k viacerým nedorozumeniam pre ten úryvok vo Wall Street Journal – týka sa to najmä titulku, ktorý som nevymyslela ja. Bojová pieseň je len príbeh mojej rodiny. A je sčasti i o mojich omyloch a transformácii, ktorú som ako matka zažila.
O: Mnohí Kambodžania trpia v našej krajine kvôli šablónovitému stereotypu o menšinách. Ako sa k tomu stavia vaša kniha?
Ja: V mojej knihe... nezaujímam k tomu stanovisko.
O: Na to, že ste profesorkou práva, je toho vo vašej knihe veľa, k čomu nezaujímate stanovisko. Tu je úryvok z vašej knihy: „Nie všetci Číňania majú medzi svojimi deťmi jedného miláčika. V Piatich čínskych bratoch niet ani náznaku toho, že by matka ľúbila syna, ktorý zhltne more, viac ako syna s oceľovou šijou.“ Myslíte si, že Piati čínski bratia sú dobrým dôkazom? V ázijsko-americkej komunite túto knihu neveľmi uznávajú. Všetci piati bratia vyzerajú rovnako. Nie všetci Ázijci vyzerajú rovnako. Pozrite sa na internet, veľa Američanov ázijského pôvodu sa postavilo proti vám.
Ja: Bol to vtip. Som profesorkou práva a podľa mňa je evidentné, že keď citujem Piatich čínskych bratov, tak to myslím zo žartu.
O: Koľko percent z vašej knihy je myslené zo žartu?
Ja: Koľko percent... neviem.
O: Neviete. Napísali ste tú knihu a neviete. Takže, ak si vašu knihu prečítame, podľa čoho máme zistiť, čomu veriť a čomu nie?
Ja: Pozrite, to je problém žánru. Moja kniha sú satirické memoáre. Zámerne sa v nej usvedčujem a obžalúvam. A je plná zámerných protikladov. Napríklad, hoci má byť o tom, ako treba presne nasledovať pravidlá, je sama osebe veľmi rebelantská – tá kniha vlastne vyzdvihuje vzburu.
O: To teda nevyzdvihuje. Nevyzdvihujete vo svojej knihe nič okrem vlastných narodenín, keď ste odmietli nádherné blahoželania, ktoré vám dali vaše dcéry, pretože nič, nič, čo spravia, vám nie je dosť dobré. Je pre vás vô­bec šťastie vašich detí čo i len trochu dôležité?
Ja: (Vzdychnem.) Znamená pre mňa všetko. Ak by som mala zázračný gombík a mohla si vybrať pre svoje deti šťastie alebo úspech, tak by som si bez mihnutia oka vybrala šťastie. Ale nie je to také jednoduché.
O: Môžete sa prosím pridŕžať faktov? Mám ešte poslednú otázku. Ako dokážete so sebou žiť? Ako to dokážete?

Za posledného pol roka som sa naučila veľa o médiách. Úžasné je, že mi tri rozličné moderátorky ranných šou pošepli pred vysielaním, že aj ich vychovávali rodičia narodení v znamení Tigra: žiadne jedna mínus v škole a prespávanie u kamarátok – aj u nich platili tieto pravidlá. Ale pred kamerou sa otočili o stoosemdesiat stupňov a požadovali odpoveď na otázku „naozaj ste odmietli dovoliť deťom, aby prespávali u kamarátok?“
Reakcie v jednotlivých krajinách sa líšili. Vo Veľkej Británii bola Bojová pieseň ešte kontroverznejšia ako v Spojených štátoch, ale oveľa viac ľudí pochopilo iróniu knihy. Moja prísna výchova šokovala čitateľov v západnej Európe a Škandinávii, ale ľudí v týchto krajinách viac zaujímalo, ako je možné, že v Spojených štátoch vyvolala takú búrku – a ako veľmi to súvisí s neistotou Ameriky vzhľadom na vzostup Číny. Čitatelia z Japonska, Kórey, Singapuru a Taiwanu zaujali ku knihe veľmi prirodzené a súhlasné stanovisko. Spomínam si na istého japonského novinára, ktorý sa ma s úprimným začudovaním pýtal: „Viete mi vysvetliť jednu vec: Prečo si západní rodičia myslia, že je zlé vyžadovať od detí, aby sa snažili o prvé miesto? Jednoducho to nechápem.“
V Spojených štátoch zareagovali odlišné skupiny celkom inak. Možno sa raz pustím do podrobnej štúdie o amerických výchovných subkultúrach, ale teraz chcem len poznamenať, že asi najviac vrúcnosti a podpory mi prejavili, keď som prednášala na národnej konferencii Mocha Moms, úžasnej organizácie zaujímavých, energických a zväčša afroamerických žien, ktoré sa zaviazali vychovávať silné, zdravé a spoločensky zodpovedné deti.
A potom tu bola Čína. Keď mi poslali výtlačok čínskej verzie, takmer mi to vyrazilo dych. Na obálke knihy bola moja fotka, v pozadí americká vlajka a titul knihy znel Výchova podľa profesorky práva Yalovej univerzity: Ako vychovávať deti v Amerike. ?!!!????!! Na moje začudovanie som sa dozvedela, že memoáre, ktoré na Západe považovali za príbeh o „extrémnej“ výchove, chápali v Číne inak – ako príbeh o tom, aké je dôležité dopriať deťom viac slobody a zábavy. V súčasnej Číne dokonca i malé deti študujú a bifľujú sa od siedmej ráno do desiatej večer, známky sa zverejňujú a nik tam ani len nepočul o akomsi prespávaní u kamarátov. Zatiaľ čo na Západe ma v titulku nazvali „Najhoršou matkou na svete“, redaktorka čínskej verzie magazínu Marie Claire ma požiadala, aby som čitateľkám dala zopár tipov „ako sa zmieriť s tínedžermi“, „ako byť deťom priateľom“ a „ako sa rozprávať s dcérami o láske, citoch a mužoch“.
Bola to divoká jazda. Ak mám byť úprimná, veľakrát som sa na to chcela vykašľať a jednoducho zaliezť do postele. Ale v chode ma udržiavala láskavosť a povzbudzovanie úplne cudzích ľudí, ktorí mi písali a inšpirovali ma vlastnými príbehmi. Tu je jeden z mojich najobľúbenejších, ktorý napísal niekto, s kým si teraz cez e-mail píšem.

Sama som vychovávala dvojičky. Mala som osemnásť, keď sa narodili a predsavzala som si, že dcéry nikdy nevstúpia do mojich šľapají alebo do šľapají detí z našej štvrte. Všetok čas cez deň som im zaplnila vyučovaním a zábavou. Moja rodina a priatelia mi vraveli, že som NAJHORŠIA, NAJDRSNEJŠIA a NAJNÁROČNEJŠIA matka, ktorá kedy porodila deti. Bolo mi to jedno, ľúbim svoje dievčatá a ich budúcnosť je pre mňa všetkým. Nikdy som sa nebála pracovať v dvoch zamestnaniach, dokonca aj ako policajtka – len aby som sa o ne postarala. Prerušila som kolobeh. Moje dcéry majú teraz dvadsaťšesť rokov a obe majú titul MA (Master of Art, pozn. prekl.). Len som vám chcela napísať, že sú aj ďalšie mamy (ja mám poľsko-írsky pôvod) ako vy. Prosím, buďte silná.

Okrem tisícok podporných e-mailov za mnou stáli aj moji drahí priatelia a kolegovia ako i moji úžasní študenti (ktorí usporiadali pre mňa niekoľko vynikajúcich knižných prezentácií!)
Ale najviac dlhujem svojej rodine: mojej mame a otcovi (ktorí mi posielali podporné e-maily deň čo deň), mojim trom sestrám, Michelle (ktorá mi vždy spoľahlivo poradila), Katrin (ktorá je zdravá a žije opäť v Salto Alto so svojou rodinou) a Cindy (ktorá sa nedávno zasnúbila!) a predovšetkým Jedovi, Sophii a Lulu.
Počas temných dní som si myslievala, ach, božemôj, rozpadne sa mi rodina preto, že som vydala túto knihu? Moja rodina mala všetky dôvody na to, aby sa rozhorčili, že som verejne odhalila ich životy, dokonca aj keby ľudia zareagovali len najlepšie – a to sa nám nestalo. Jeden kritik za druhým napádal Jeda preto, že dovolil manželke, aby „týrala“ jeho deti (i keď obe dievčatá svorne potvrdili, že sa oveľa viac boja otca ako mamy) a kruto a škodoradostne z toho vyvodili, že Sophia a Lulu nemajú priateľov, sú robotické, psychicky narušené a majú samovražedné sklony – jednoducho to tak podľa nich muselo byť. Tak veľa tínedžerov by ochablo, rozzúrilo sa alebo by sa zlomilo pod takým náporom.
Nie však moje dievčatá, nie moja rodina – ako je možné, že máme také šťastie? Z lásky môjho života, Jeda, vyžarovala sila, pochopenie a múdrosť a spoločne sme nazbierali sily. Na vrchole vlny cunami publikovala Sophia článok v New York Post a postavila sa na moju obranu. Bolo to také nákazlivo duchaplné a svieže, že to podľa mňa prelomilo vlny. Krátko na to Jeda a mňa oboznámila s tým, že bude prednášať rozlúčkovú reč za svoju triedu a že začína písať blog – spočiatku nás to ohromilo. Keď sme niekoľko mesiacov predtým boli v Číne, rozprávala sa Sophia so zástupcami médií v mandarínčine – zatiaľ čo ja som sa musela s novinármi rozprávať po anglicky. V toto leto robila čašníčku, hrala Bartóka a Prokofieva a pripravovala sa na odchod na vysokú školu (och!). Šoféruje, často berie so sebou aj sestru a keď zmiznú, ja šaliem, pretože sa bojím, či sa im niečo neprihodí.
Lulu upravuje všetky moje stĺpčeky do novín a facebookové statusy (veru tak, konvertovala som) a zvládla dvojhodinový rozhovor s NBS a U.K. Guardianu povedala, že určite bude prísnou matkou. Prehľadala aj internet (ja som sa na to nedokázala ani pozrieť), či nenájde zopár vzácnych priaznivých komentárov a poslala mi ich a napísala k nim veci ako „aha, tu je jeden dobrý, mami! Niektorí ľudia ťa majú radi!“ Napriek rozruchu okolo nej – a tomu, že som bola päť mesiacov v podstate mimo – v prvom roku na strednej škole hviezdila. Toto leto hrala veľa tenis, skúšala fotografovať a celkom z vlastnej iniciatívy sa naučila množstvo čínskych znakov.
Lulu a ja si stále dokážeme čítať myšlienky. Stále sa nám stáva, že povieme naraz to isté a vybuchneme do smiechu. A stále sa ešte škriepime o akordy a tóny a nutnosti/hlúposti pozrieť si v slovníku presnú definíciu slova. Povedala som Lulu, že sa musí naučiť Čajkovského husľové concerto, ktoré sa jej vždy veľmi páčilo, ale ktoré je známe svojou náročnosťou. Roztvorila doširoka oči a potom akože zhrozene povedala: „MÔJTYBOŽE, VRÁTILA SA!!“ Potom dodala: „Prepáč, mami. Povedala som ti, že budem na husliach hrať len pre radosť. Radšej si tú bláznivú myšlienku vypusti z hlavy, pretože to sa ABSOLÚTNE NIKDY nestane.“
Zostaňte s nami, aby ste zistili, kto vyhrá tento súboj.



Amy Chua
31. júla 2011
New Haven


Číst víc
Originální název
Battle Hymn of the Tiger Mother
Počet stran
240
Vazba
brožovaná vazba
Rozměr
140×205 mm
Hmotnost
308 g
ISBN
9788089594528
Rok vydání
2013
Naše katalogové číslo
148861
Styl
historický
Jazyk
slovenština
Nakladatel
Premedia
Kategorizace

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Kupte společně
Bojová pieseň tigrej matky - Amy Chua, Premedia, 2013
Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia - Kjersti A. Skomsvold, Premedia, 2012
416 Kč

Hodnocení

4,3 / 5

15 hodnocení

8
3
4
0
0

Jak se líbila kniha vám?

Čtenářské recenze

23.5.2022
Toto fakt nie
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Sorry ako, ale toto vážne nie... Ja chápem síce výraz prísna výchova, ale to, čo tu pani predvádza už hraničí s tyraniou. Nedočítala som to ani do polovica a hodila som to preč, neskutočne ma to vytočilo. Najviac ma dojalo, ako našli tie odtlačky po zuboch na klavíri a ako sa Sophia priznala, že do toho klavíra hryzie. No asi preto, že tak miluje ten klavír, že ho chce samou láskou zjesť. To je vážne tá matka taká slepá??? Zavolala by som na ňu sociálku bez milosti... Číst víc
jozef
Neověřený nákup
8.6.2021
Tento Cinsky model vychovi je extrem, protipol inych krajinach kde deti skacu rodicom po hlave. Mala by byt nejaka stredna cesta medzi dvoma extremami . Na prvy pohlad sa zda ze takato vychova prinasa vysledky . No zaroven kazdy treti sebevrah vo svete je cinan , podla statistik obrovsky pocet deti v Cine trpi tazkymi zachvatmi uzkosti pretoze je na nich vyvijani obrovsky tlak rovnako ako na celu spolocnost. Neviem ci by som to prave toto chcel pre svoje dieta . Číst víc
Monika
Neověřený nákup
13.6.2020
Kniha ma veľmi neohúrila, ani nešokovala, možno je to tým, že mi hudba, hranie na hudobnom nástroji a následné cvičenie nič nehovorí. Popisu nácviku hudobných skladieb bolo v knihe neúrekom. Kto chce byť najlepší musí tvrdo drieť, to platí vo všetkom. Niekoľko hodín denne. Bolo by pekné, keby deti chceli niečo robiť sa mi od seba a vydržať, zlepšovať sa a napredovať. Určite je aj pár výnimiek, ktoré potvrdzujú pravidlo. Možno, keby sme žiadali od našich detí viac, svet by vyzeral inak. Číst víc
Kristína
Neověřený nákup
14.6.2014
Dobrá, ale...
...podchvíľou som mala nutkanie zdrapnúť autorku za krk a trochu ňou potriasť. Áno, disciplínu treba dodržiavať, ale zase odtiaľ potiaľ. Každopádne som šťastná, že mi rodičia dopriali voľnosť a možnosť vybrať si vlastnú životnú cestu. Číst víc
Jaroslava Korobaničová
Ověřený nákup
5.6.2014
Inšpirujúca
Ľahké čítanie pre každú mamičku, ktorá chce pre svoje deti niečo dobré a veľmi inšpirujúce. Potešilo ma, ze aj od deti treba očakávať výkony, nútiť ich a niekedy sú vhodné aj tresty, ale v dobrom slova zmysle. Už žiadny pocit viny a žiadne odmeny, láska a úspech, Spoznala som aj nové zmýšlanie pri výchove a celkovo iný pohľad na detské správanie a vrtochy. Pre mna určite inšpirujúca kniha. Číst víc
Silvia Láslopová
Ověřený nákup
7.7.2013
Názor čitateľa
Výborná kniha! Predpokladám, že našinec (generácia 30tnikov a 40tnikov + vyššie) sa nad niektorými metódami výchovy nebude až tak čudovať, respektíve ich nebude považovať za pritiahnuté za vlasy. Chápem však, že v USA museli prežiť riadny šok, po jej vydaní. Číst víc
Dano
Neověřený nákup
4.7.2013
Názor čitateľa
Zaujimava kniha o strete kultur a pre nas "zapadniarov" asi nepochopitelneho pristupu. Ked som knihu docital, tak zostal vo mne pocit, ze naozaj ak chce clovek nieco dosiahnut, treba hlavne tvrdo makat. Niekedy si hovorim, ze aj ti moji rodicia mohli byt na mna vtrdsi. :) Číst víc
Stanka
Neověřený nákup
6.6.2013
Názor čitateľa
vyborne citanie, kultivovane napisana kniha, zaujimava na porovnanie si vlastnych rodicovskych skusenosti s autorkou knihy, nechybaju zabavne momenty, odporucam aj nerodicom Číst víc

Recenze, kritiky

„Dych vyrážajúce osobné svedectvo… Príbeh rovnako presvedčivý ako dobrý thriller.”
– Financial Times

„Nielen že zasahuje rodičovstvo na jeho najcitlivejšom mieste, ale hovorí o pocitoch neistoty, ambíciách, vysokej kultúre, vzdelaní, postavení žien, ako aj silnejúcom vplyve Číny na úkor Ameriky. Autorkine presvedčenie, že tvrdá práca vedie k vnútornej sebaistote, nám určite má čo povedať.”
– Chicago Tribune

Nakladatelství Premedia

Číst víc
Kupte společně
Bojová pieseň tigrej matky - Amy Chua, Premedia, 2013
Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia - Kjersti A. Skomsvold, Premedia, 2012
416 Kč

„Zhluboka jsem se nadechla a naslouchala známému, chlubivému hlasu svého srdce. Já jsem, já jsem, já jsem.“

Pod skleněným zvonem - Sylvia Plath, 2018
Pod skleněným zvonem
Sylvia Plath