Tretia časť série troch publikácií o vzťahu médií a náboženstva. Prostredníctvom moderných kvalitatívnych výskumných metód odpovedá na otázku, či je mediálny jazyk vôbec schopný prenášať náboženské posolstvá. V prvej časti skúma charakter mediálneho komunikačného systému a v rámci mnohých aspektov, ktoré vystúpia do popredia pri spracúvaní náboženských tém v médiách, sa podrobne venuje napr. predsudku, osobnej viere novinárov, profesionalite novinárov, cirkevnej stratégii a kontrole, pravde, dialógu (vrátane vnútrocirkevného), funkcii žurnalistiky, komerčnosti žurnalistiky, schopnosti žurnalistiky meniť ľudí, povrchnosti médií a základným spravodajským hodnotám, ako konflikt, škandál, zábava, príbeh. V druhej časti autorka ponúka analýzu konkrétnych novinárskych textov z piatich tematických oblastí: návšteva pápeža Benedikta XVI. v Rakúsku a v USA, pastierske listy slovenských biskupov, sexuálna výchova a výhrada vo svedomí. Porovnáva tzv. topoi – všeobecné zdieľané hodnoty –, na ktorých stoja tieto texty v cirkevných a v sekulárnych médiách. Dospieva k praktickým konštatovaniam o možnostiach náboženských posolstiev v médiách a k odporúčaniam pre novinárov aj pre šíriteľov náboženských posolstiev z prostredia cirkví.
